Slovenský futsalista Daniel Čeřovský, ktorý s týmto športom začína v Malackách dnes oblieka dres aktuálneho majstra z Lučenca, bojuje s reprezentáciou o EURO 2022 v Holandsku. V rozhovore sa dozviete viac o momentálnej situácii v najvyššej futsalovej lige a o tom, ako fungujú reprezentačné zrazy v čase pandémie.
V súčasnosti váš klub Mimel Lučenec nehrá, keďže je liga prerušená. Ako vyzerá tréningový proces?
Teraz máme predovšetkým kondičné cvičenia zamerané na silovú stránku. Okrem toho trénujeme aj systém hry, hoci sa nehráva. Robíme to preto, lebo kvalifikácia o EURO – na rozdiel od ligy – pokračuje. Aj tak je náročné sa udržať v tempe, pretože zápasové a tréningové tempo sú dve úplne iné veci.
Posledný súťažný zápas za klub ste hrali ešte v polovici januára proti KPRF Moskva (1:7) v Lige majstrov. Aká bola nálada v tíme po žrebe? Chceli ste sa dostať čo najďalej, či ste sa potešili zo súpera, ktorý patrí k favoritom celej súťaže?
Určite by sme prijali hrateľnejšieho súpera, pretože sme chceli postúpiť medzi šestnástku najlepších tímov Európy, ale hrať proti mužstvu ako KPRF Moskva bola pre nás veľká pocta a najmä škola. Brali sme to predovšetkým ako veľkú výzvu. Žreb bol taký, aký bol, museli sme sa s tým zmieriť. Chceli sme spraviť všetko pre to, aby sme uhrali čo najlepší výsledok. Hoci sa nám to nepodarilo, ale tento zápas nám dal veľmi veľa skúseností. Proti semifinalistovi Ligy majstrov nehráte každý deň.
Čo bude s touto sezónou futsalovej ligy?
Zatiaľ neoficiálny dátum reštartu ligy je 13. marec. Minulý týždeň mali online zasadnutie zástupcovia ligových klubov, na ktorom sa riešilo, ako by to bolo možné odohrať. Do týchto rozhovorov je zapojený aj štátny tajomník pre šport Ivan Husár. Na stole je návrh na dohratie sezóny formou turnajov, a to tak, že cez víkend sa odohrá viac zápasov v dvoch halách v dvoch mestách. Týmto by sa vytvorili bubliny, bolo by to bezpečnejšie. Uvažuje sa aktuálne nad mestami pre prvé kolo – Lučenec a Levice. Ďalšie kolá by sa mohli hrať touto formou aj inde, ak by to dokázali kluby zorganizovať. Domáce kluby by za pomoci miest poskytli stravu a ubytovanie pre tímy. Všetci hráči i členovia realizačných tímov by sa testovali na koronavírus.
Ako fungovala reprezentačná bublina? Bola príprava na zápasy odlišná než v čase pred pandémiou?
Samotná príprava nebola odlišná, inak prebiehala skôr bezpečnostná a organizačná časť celého reprezentačného zrazu. Ešte pred príchodom na zraz musel každý absolvovať PCR test. Každé ráno sme mali antigénové testy, aby sa zaručila bezpečnosť hráčov aj tímu. Tréningy však boli rovnaké ako na každom inom reprezentačnom zraze.
Pociťovali ste v reprezentačných stretnutiach nedostatok zápasovej praxe?
Určite áno. Vrátane minulého roku som doteraz odohral šesť-sedem futsalových zápasov, čo je enormne málo. Je to cítiť, keď hráme proti skúseným mužstvám, ktorých hráči majú zápas každý týždeň. Nebolo to jednoduché ani pre mňa ani pre viacerých spoluhráčov z reprezentácie. Lučenec mal povolené aspoň tréningy, pretože sme hrali Ligu majstrov, ale napríklad chalani zo Žiliny netrénovali vôbec a pripravovali sa len individuálne.
Na úvod kvalifikácie vás čakala ďaleká cesta do Azerbajdžanu. Aký bol váš program? Mali ste povolené porozhliadnuť sa po Baku?
Mohli sme sa ísť poprechádzať okolo hotela, ale väčšina hráčov voľný čas trávila odpočinkom na izbe, pretože cesta bola dosť náročná. Najprv nás čakala večerná štvorhodinová cesta do Bratislavy z Popradu, aby sme mohli ráno o siedmej letieť do Baku. V Azerbajdžane sme pred večerným tréningom stihli obed a poobedný oddych, dospávanie, takže na prechádzky po Baku naozaj nebol čas. Navyše, všetko muselo byť čo najbezpečnejšie vzhľadom na pandémiu, nikto nechcel riskovať.
Proti elitnému súperovi ste do posledných minút siahali na body, napokon z toho bola prehra 1:4. Pred sebou máte ešte domáci zápas s Azerbajdžanom, čo bude treba zlepšiť na to, aby ste zdolali takýto špičkový tím?
Jednoznačne musíme byť viac efektívni, pretože sme mali až nečakane vysoký počet dobrých príležitostí streliť viac gólov a podarilo sa nám dať len jeden. Keby sme boli efektívnejší, pokojne sme mohli ísť domov z Baku s tromi bodmi.
V domácom zápase s Moldavskom sa pýtali tri body, nakoniec z toho bola remíza 4:4…
Tím Moldavska mal veľmi dobre fyzicky pripravených hráčov, čo sme veľmi neočakávali. Celý zápas prakticky odohrali šiesti-siedmi hráči, kondične na tom boli výborne. Na reprezentačnej úrovni dnes nenájdete slabého súpera, keďže každá krajina posiela najlepší výber. Veľmi nás mrzí, že sa nám nepodarilo tento zápas vyhrať, napokon sme museli do posledných chvíľ bojovať o remízu. Odveta v Moldavsku bude náročná, tam ich musíme určite poraziť. Ľahké to rozhodne nebude, ale spravíme pre to všetko.
Začiatkom marca reprezentáciu čakajú dva „povinné“ zápasy s Gréckom. Grécka liga je, rovnako ako slovenská, od novembra pozastavená. Gréci majú reprezentáciu postavenú na ligových hráčoch, bude toto znamenať určitú výhodu pre náš výber?
Pre nás je trochu výhodou, že máme hráčov aj z českej ligy, ktorá sa normálne hrá a Tomáša Drahovského zo španielskej ligy, takže časť tímu je v zápasovom tempe. Ale aj tak nesmieme Grécko podceniť len preto, že nehrávajú. Z tohto dvojzápasu musíme vybojovať šesť bodov.
S futsalistom Danielom Čeřovským s rozprával M. Binčík.
