Talentovaná speváčka Agáta Hlavenková zažíva umelecky bohatý začiatok nového roka. Vyšli jej dva nové single a pokračuje v ďalších projektoch. Čo pre ňu znamená obdobie bez koncertov, ako prežíva súčasnú situáciu a čo ju inšpiruje k novým piesňam?

Čo robíte popri hudbe?

Študujem na vysokej škole v Prahe. Mojím odborom sú sociálne štúdiá, zameriavam sa predovšetkým na sociálnu antropológiu. Teraz som však rovnako ako väčšina študentov doma a bavím sa hraním šachu.

Kto je vaším najväčším hudobným vzorom? Akú hudbu počúvate?

Jednoznačne je to Amy Winehouse, je to moja stálica. Ale počúvam aj veľa novej hudby, mám rada mixovanie žánrov džezu,  popu a soulu. Imponujú mi skôr menej známi interpreti, ktorých som spoznala vďaka platforme Spotify, napríklad speváčka Alloise. Z popu si rada vypočujem Duu Lipu.

Čo bolo inšpiráciou k piesni V údolí vrán?

Text tejto piesne je písaný v mužskom rode tretej osoby, čo s obľubou pri tvorení piesní využívam. Týmto ako keby zakrývam, že spievam o sebe. Chcem, aby poslucháči mali dojem, že tá pieseň môže byť o hocikom. O mne, ale aj o ňom. Vo svojom okolí som videla, že mnoho ľudí prežíva podobné pocity, aké som dala do piesne. Zrejme to bolo pre mňa najväčšou inšpiráciou.

Koľko trvá, kým sa od myšlienky prepracujete k úplnej piesni?

Je to veľmi individuálne. Od prvotnej myšlienky do úplne finálnej piesne môže ubehnúť aj rok a pol, ako tomu bolo pri tejto konkrétnej skladbe V údolí vrán. Na druhej strane, keď mi napadne naraz aj hudba, aj text, pesnička vie byť na svete veľmi rýchlo, stačí pár dní. Najdlhšie trvá samotné nahrávanie.

Ako prežívate obdobie bez vystúpení a koncertov?

Vnímam to ako príležitosť na to, aby som vyšla zo zabehnutého cyklu a porozmýšľala nad tým, ako ďalej pokračovať v hudbe a čo od nej vlastne chcem, čo pre mňa znamená. Energiu som namiesto koncertov investovala do vážneho uvažovania a zistila som, že pre mňa nie je úplne najdôležitejšie, aby o mojej hudbe vedela masa ľudí, aby som každý týždeň koncertovala, ale že to chcem robiť ako psychohygienu, pre pocit z hudby a preto, že ma to jednoducho napĺňa. Je to obdobie plné uvedomenia. Na druhej strane už toľko nerozmýšľam nad tým, či sa budem živiť hudbou alebo nie, pretože je pre mňa dôležité tvoriť tak, aby som z toho mala radosť. Ak sa tým nebudem živiť, budem mať vyštudovanú školu, s ktorou môžem robiť niečo iné.

Myslíte si, že sa po pandémii zmení vzťah ľudí k živej hudbe?

Sama som zvedavá. Myslím si, že ľudia sú už do takej miery navyknutí na online priestor, že im bude stačiť len počúvať cez internet. Neviem, či ľudia, zvyknutí na počúvanie nahrávok, sa budú v húfoch hrnúť na koncerty – v tomto som mierne skeptická. Očakávam návrat skôr hudobných fajnšmekrov, pretože bežní ľudia, čo si raz za čas niekam zašli, si podľa mňa, odvykli od koncertov a nevrátia sa. Ale ako hovorím, sama som zvedavá, či sa živá hudba vráti do stavu, v akom bola predtým, alebo zostane nejakým spôsobom poznačená pandémiou.

Pred pandémiou i počas uvoľnenejšieho režimu ste spolu s kapelou vystupovali v  podnikoch a na rôznych podujatiach. Spieva sa vám lepšie v štúdiu alebo naživo pred publikom?

Ešte pred koronavírusom by som povedala, že určite mám radšej spev naživo a vystupovanie pred ľuďmi. Ale teraz, keď nemožno vystupovať pred publikom, som si uvedomila, že ma začalo viac lákať štúdio a nahrávanie. Koncerty sú výborné, ale mám pocit, že čím budem staršia, tým menej budem mať potrebu niekde vystupovať, aby som bola na očiach. Skôr som vo fáze, že sa chcem čo najviac pohrať s nahrávkami v štúdiu, aby boli čo najlepšie. Čiže asi mi viac aktuálne vyhovuje štúdiový spev.

Robí podľa vás Slovensko dosť preto, aby zachránilo menších umelcov a kultúru počas pandémie, ktorá značne okresala ich možnosti zárobku?

Pomoc pre umelcov vôbec nie je dostatočná, najprv sa rozdal jeden grant a až v týchto dňoch dostávajú ďalšie peniaze. Mnohí umelci, ktorých príjmy do veľkej miery tvorili zárobky z koncertov a podujatí s umením, už prestali a venujú sa úplne niečomu inému, lebo by nevyžili. Pre kultúru a umenie by sa dalo spraviť viac. Súčasný stav je kritický.

Váš najnovší singel Krajina má značne kritický text, rozhodne nejde o ódu na Slovensko. Kedy vznikol text tejto piesne?

Bolo to ešte v predvolebnom období minulý rok, dokončený bol v januári. Takúto pesničku som nerobila náročky, pieseň vznikla úplne prirodzene. Napadla mi dobrá melódia, do ktorej sa mi ľahko dotvorili slová. Je to pieseň môjho podvedomia a pohľad na spoločenské dianie, ako som ho ja vnímala. Bolo verejným tajomstvom, čo sa tu dialo, a toto je moje zamyslenie o situácii u nás. Myslím, že veľká časť spoločnosti uvažuje v duchu textu tejto piesne – či tu zostať a pokúsiť sa o zmenu, alebo odísť žiť inam. A hoci pieseň vznikla v predvolebnom období, dá sa interpretovať aj do dnešných dní.

A čo vy? Chcete zostať žiť tu, alebo odísť do zahraničia?

Chcela by som tu zostať, lebo z dlhodobého hľadiska si neviem predstaviť život niekde inde, kde by som nemohla rozprávať rodným jazykom a nikoho by som tam nemala. Zostanem tu a pokúsim sa svojou troškou prispieť k zmene tejto krajiny. Samozrejme, proti návšteve iných krajín na kratší čas v budúcnosti isto nebudem.

V súčasnosti je veľmi populárna platforma Spotify, prostredníctvom ktorej je možné počúvať aj vaše piesne. Čo je potrebné splniť na to, aby na tejto platforme dostali priestor aj začínajúci umelci?

Zaregistrovanie sa cez distribútora je viac-menej jednoduché, Spotify len skontroluje kvalitu nahrávky a po overení informácií o interpretovi sú piesne zverejnené. Ťažšie je dostať sa do povedomia používateľov platformy, ale Spotify došlo s novinkou, ako v tejto dobe podporiť začínajúcich umelcov. Ide o finančnú podporu. Veľmi jednoducho sa dá prostredníctvo tejto platformy ma podporiť, stačí zadať ľubovoľnú sumu a peniaze sa dostanú priamo k interpretovi, čo mu umožní rásť. Každému, kto ma takto podporil a podporí, som vďačná.

V šou Československo má talent ste popri speve aj hrali na gitaru. Budeme počuť na koncertoch či v albume aj váš vlastný gitarový sprievod?

Zatiaľ nie, mám v kapele výborného gitaristu, ktorý vie stokrát lepšie hrať ako ja. Ale chcela by som sa v hre na gitaru zlepšiť, v budúcnosti možno aj vystupovať s gitarou popri speve. Teraz cez lockdown sa učím na elektrickú gitaru.

Pracujete na svojom prvom EP (Extended Play – kratší album, pozn. red.). Čo od neho môžeme očakávať?

Vyjde tento rok, radi by sme to stihli pred letom. Všetky pesničky budú skôr živšie a v slovenčine. Toto EP vydávam vďaka štipendiu zo Štátneho fondu na podporu umenia a Hudobnej únie Slovenska, ktorá vznikla ako reakcia na pandémiu. Som rada, že prijali moju žiadosť o štipendium a že aj napriek súčasnej situácii môžem tvoriť.

Prečo v slovenčine, a nie po anglicky?

Mám na to viacero dôvodov. Prvým z nich je, že sa snažím robiť hudbu, ktorá na Slovensku chýba. Je to „diera na trhu“. Skladanie piesní po slovensky je síce ťažšie, ale o to viac ma to baví, pretože je to výzva. Slovenčina mi príde podstatne osobnejšia, pretože viem, že všetci ľudia rozumejú tomu, čo spievam. Ale mám piesne aj v angličtine.

So speváčoku Agátou Hlavenkovou sa rozprával Miroslav Binčík z Malackého hlasu.


ZeZahora jahoda 2021