Bobor vodný alebo európsky je náš najväčší hlodavec a mimoriadne sa mu zapáčilo v povodí bratislavských riek a na Záhorí.
V 19. storočí z nášho územia takmer vymizol, pretože bol lovený kvôli krásnej kožušine. Aby bola vodeodolná a ochránila bobra pred chladnou vodou, je mimoriadne hustá, čo z nej, žiaľ, robilo významný obchodný artikel. Dnes však v našom kraji opäť bežne vidíme ohlodané stromy, dôkaz ich prítomnosti.
Občas však takéto „nálezy“ robia vrásky lesníkom, pretože niekedy im zachutia stromy, ktoré sú vzácne, alebo sa usídlia na mieste, kde to pre ekosystém nie je až také vhodné. Napríklad sú kvôli ich hrádzam zaplavované plodiny, podmáčaná lesná pôda či upchaté priepusty. Vzácne stromy vieme pred ich hlodákmi ochrániť napríklad pletivom, ale niekedy je jediným dobrým riešením len presťahovanie bobrov na vhodnejšie miesto.
Bobor má veľké hryzáky a mohutný plochý chvost, váži do 30 kilogramov a dožíva sa asi 17 rokov. Chutí mu kôra stromov a lyko, z ktorých si robia aj zásoby na zimu. V riekach si vytvárajú hrádze, ktoré sa stanú bezpečným úkrytom pre nich, ale aj pre ďalšie zvieratá. Hrádzou však dvihnú hladinu riek, čo môže mať aj spomínané negatívne vplyvy na prírodu. Vo veľkej väčšine sú však takéto „úpravy“ pre les prospešné.
