Bratislavský samosprávny kraj (BSK) pokračuje v procese deinštitucionalizácie sociálnych služieb, keď sa z veľkých zariadení sociálnych služieb prechádza na domovy rodinného typu. V súčasnosti sa takto transformuje Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov v Rači a Domov sociálnych služieb a zariadenie podporovaného bývania Merema v Modre. Pre klientov sa vytvárajú podmienky na nezávislý spôsob života, väčšiu samostatnosť či rozvoj osobnosti.

„Pustili sme sa do ambiciózneho projektu deinštitucionalizácie sociálnych služieb. Znamená to premenu veľkokapacitných domovov sociálnych služieb, ktoré majú v niektorých prípadoch aj 200 klientov, na zariadenia menšieho, tzv. rodinného typu,“ skonštatoval na stredajšej tlačovej konferencii predseda BSK Juraj Droba. Poznamenal, že hoci je táto cesta časovo i finančne náročná, je správna.
Jedným zo zariadení, ktoré sú v najvyššom stupni pripravenosti, a teda prechádzajú konkrétnou zmenou, je zariadenie v Rači. Aktuálne sa na tieto účely rekonštruuje dvojpodlažný objekt na Strelkovej ulici a zároveň stavia dvojdom pre 12 klientov na Račianskej ulici. V obdobnom procese je tiež zariadenie Merema v Modre, pre ktoré sa stavajú rodinné domy v obciach Častá a Dubová. Čoskoro by sa malo zároveň začať s rekonštrukciou zázemia zariadenia v Modre-Kráľovej.
„Cieľom je, aby klienti z veľkokapacitných zariadení, kde majú istým spôsobom pevný režim, žili v zariadení komunitného typu, ktoré je prispôsobené individuálnym potrebám klienta, kde má voľnejší režim a sám sa rozhoduje. Je to oveľa lepšie aj z hľadiska ľudskej dôstojnosti a kvality života,“ poznamenal podpredseda BSK pre sociálnu oblasť Mikuláš Krippel.
Podľa riaditeľky odboru sociálnych vecí Úradu BSK Marice Šikovej tým naberá sociálna služba nový rozmer a zmysel a vytvára sa väčší priestor na individuálnu prácu s klientmi. Podporuje sa tiež vlastný život klienta. „Je preukázané, že rodinné prostredie je z hľadiska aktivizácie klienta zariadenia najvhodnejšie,“ podotkla Šiková. Pozitívom je podľa nej napríklad aj rozvoj inklúzie, nediskriminácia, vyššia miera dôstojnosti či rešpektovanie inakosti.
Bratislavský kraj má 14 sociálnych zariadení, z ktorých osem je do procesu deinštitucionalizácie zapojených, sú však v rôznych fázach zapojenia. Pri spomínaných dvoch zariadeniach sa začalo s rekonštrukciou a výstavbou, pri ďalších šiestich sa musí ešte vytvoriť konkrétny plán, kam sa budú uberať. Cieľom kraja je deinštitucionalizovať všetky krajské zariadenia sociálnych služieb. Projekty hradí kraj aj z eurofondov.