Pohľad z rogalového lietadla nad Zahorím je krásny a zaujímavý. Lesy, mestá, dedinky lemovane oblúkom Karpát z malej výšky, sú úchvatné. Žiaľ tieto krásne pohľady sú kazene hrdzavými škvrnami, ktoré sú v rôznych častiach lesa. To sú známky chorého, odumierajúceho lesa, známky pôsobenia klimatických zmien.
Z výšky pozorujem vymieranie záhoráckych borových lesov. Veľmi sa to urýchlilo najmä posledné 3 – 4 roky, hrdzavé škvrny sú väčšie a častejšie. Klimatické zmeny sa prejavujú nielen globálne ale aj lokálne. Globálne zmeny vidíme v televízii, sú komentované na rôznych klimatických konferenciách. Zdajú sa nám byť vzdialené. Riešia ich konferencie, vlády, OSN… Tie lokálne sú menej nápadné. Človek si ich vo svojom bezprostrednom okolí menej uvedomuje.
Vymieranie borových lesov na Zahorí vzniká spolupôsobením viacerých faktorov, sucho, nebývalé vysoké teploty, škodcovia, pôda… Asi komplex známych aj neznámych príčin. Lesnici robia čo môžu, ťažia drevo kým je ešte vhodné, vysádzajú nové lesy. Ich činnosť je riadená poznatkami lesného hospodárstva a potrebami drevárskeho spracovateľského priemyslu.
Teraz je na Záhorí cca 440 km² lesov /44 000ha/. Druhovo sú to stromy hlavne na produkciu drevnej hmoty. Tieto monokultúry sú veľmi zraniteľne zmenou klimatických podmienok. Od určitého momentu sa klimatické zmeny prejavia skokovým úbytkom záhoráckych lesov. Odhaduje sa, že klimatické zmeny na Slovensku sa prejavia tak, že krajina sa bude podobať na niektoré oblasti Bulharska, Rumunska, Chorvátska. Vyprahlé skaly, pusty s nízkou vegetáciou. Prognózuje sa, že teploty budú vyššie, ale v hre je aj možnosť celkového ochladenia. Skôr, či neskôr budú ľudia nútení sa intenzívne vyrovnávať s klimatickými zmenami nielen na globálnej úrovni, ale aj vo svojom bezprostrednom okolí. Teda aj na Záhorí.
Mám myšlienku, ako Záhoriu pomôcť, konkrétne v najbližších rokoch vysadiť 1 milión stromov, čo predstavuje cca 1 km² lesa. Každý ďalší km² vysadených stromov bude prínosom. Druhovo by to mali byt stromy vhodne pre klímu, ktorá tu bude za 15 – 20 rokov. Zistiť aké budú najvhodnejšie stromy za 20 rokov pri klimatických zmenách je možne využitím poznatkov vedeckej základne zo Zvolena, Nitry a skúsenosťami iných krajín.
Kde ich vysadiť?
Nie je potrebne na to ani bezprostredne vlastníctvo pôdy. Na Zahorí sú záhradkári, chalupári a majitelia rodinných domov, ktorí určite nájdu nejaké m². Podľa odhadu, ak väčšina vysadí 10 – 15 vhodných stromov tak spomínaný 1 000 000 môže rásť. Pri pohľade z výšky nie je až taký rozdiel, či je 1 000 000 stromov pohromade alebo trochu rozptýlene. Uvedomme si, že hospodárske lesy, ovocné a okrasné stromy v záhradkách podľahnú klimatickým zmenám ako prvé.
Klimatické zmeny už nastavajú neodvratne a bude na tom, ako účinne sa s nimi ktorá lokalita vyrovná. Nakoniec z histórie vieme, že záhorácke lesy vznikli výsadbou na základe vedomej činnosti osvietených úradníkov na cisárskom dvore Márie Terézie. Ich vedomá iniciatíva a popularizácia výsadby premenila prevažne polopúšte Záhorie na zalesnenú oblasť. Chalupári, záhradkári a všetci Záhoráci chopme sa iniciatívy a zopakujme úspech cisárskych úradníkov. Nové stromy je potrebné vysadiť čo najskôr, hneď a teraz.
Pre viac informácií o iniciatíve sledujte instagramový účet @milion3367
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ing. Peter Kalina, chalupár a rogalista na Záhorí
peterinvit@gmail.com
