Na Slovensku otvorili prvú balzamovaciu miestnosť s oficiálnym certifikátom v obci Kátov v okrese Skalica. Doteraz neexistovala na Slovensku možnosť, aby pozostalí nechali telo zosnulého zabalzamovať.
„Balzamovanie sa skladá z viacerých aspektov. Je tam prvá posmrtná úprava. Druhou je vyššia úprava, kde už prichádza k určitej balzamácii a potom je už kvalitná balzamácia,“ uviedol podpredseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb Vladimír Ecker.
Balzamovanie je vlastne zastavením posmrtných procesov. „Najčastejšie sa využíva, keď sa telo ukladá do hrobky, ale telo sa balzamuje napríklad aj na vedecké účely na určitú dobu. V rámci praktického hľadiska sa viac uplatňuje čiastočné balzamovanie na kratší čas. Ide o konzerváciu, pri ktorej sa posmrtné procesy zastavujú iba na určitú dobu,“ informoval prvý oficiálny balzamovač na Slovensku Radoslav Pekar.
Konzervácia sa využíva v súčasnosti predovšetkým pri leteckom prevoze zosnulých do zahraničia. „V súčasnosti sa už napríklad letecké spoločnosti bránia, že nezoberú na palubu telo, ktoré nie je nabalzamované a v hermeticky uzavretej rakve,“ doplnil Ecker.
Pri klasickej balzamácii sa telo kompletne vydezinfikuje a vyumýva. „Prebalzamuje sa povrchovo balzamačnými látkami. Na balzamovanie cievneho systému sú potom postupy. Používajú sa na to viaceré prístroje, ktoré sa napoja na cievny systém. Najskôr sa vytlačia krv a tekutiny a potom sa napumpujú balzamačné látky. Takisto sa prebalzamujú vnútorné orgány,“ vysvetlil postup Pekar.
K balzamovaniu sa dostal prvý držiteľ oficiálneho certifikátu na Slovensku cez prácu asistenta na pitevni v nemocnici v Skalici. „Bola to náhoda. Išiel som na civilnú službu a dostal som možnosť pracovať v nemocnici. Akurát sa uvoľnilo miesto na pitevni. Váhal som, ale zostal som tam napokon 23 rokov,“ uviedol prvý balzamovač na Slovensku, ktorý má dokončenú aj Vysokú školu sv. Alžbety. „Následne som sa vzdelával u doktora Petra Rambouska, balzamáciu a konzerváciu v Litoměřiciach, kde som si zároveň robil aj prax,“ doplnil.
