V lokalite Malých Karpát sa turisti na prechádzkach môžu stretnúť s dvoma druhmi rastlín, ktoré sú v iných regiónoch iba výnimočné. Ide o klinček včasný Lumnitzerov a poniklec prostredný. Podľa botaničky Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty Michaely Galovej môže odtrhnutie rastliny vyjsť na 200 až 400 eur pokuty za kus, keďže sú zákonom chránené.

„Hodnota chránenej rastliny sa zvýši trojnásobne, ak sa vyskytuje v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany,“ upozornila Galová. Oba druhy možno nájsť na lúkach pri Prašníku – Pustej Vsi. Poniklec už v regióne nie je zaznamenaný na inom mieste, klinček sa udomácnil aj pri Hradišti pod Vrátnom, Bukovej, Šterusoch, Kočíne – Lančári a Lošonci.

Klinček včasný Lumnitzerov vytvára sivozelené husté trsy s bielymi kvetmi. „Zaujímavé je vidieť, ako sa na skalách tvorí ‘vodopád’. Od najväčšieho trsu až po tie najmenšie. Kvitne v máji až v júli. Ak je turista v lokalite, kde sa nachádza viacero kvitnúcich trsov, je možné, že ho skôr zacíti ako uvidí,“ opísala botanička.

Macek Knihy.Zahori

Veľkosť populácie je na miestach výskytu stabilizovaná, pričom veľkosť jednej sa pohybuje od niekoľko desiatok až po niekoľko stoviek trsov. Rastlinu však ohrozuje zarastanie lokalít krovinami a zalesňovanie borovicou čiernou. „Pod stromom sa totiž hromadí ihličie, ktoré zadusí nielen klinček Lumnitzerov, ale aj inú vegetáciu,“ konštatovala Galová. Okrem borovice klinček ohrozujú, samozrejme, turisti, a to nielen zberom, ale aj zašliapavaním. „Tiež musí čeliť zákonom chránenej rastline kavýľ, ktorá má expanzívny charakter. Dá sa povedať, že klinček do istej miery potláča.“

Poniklec prostredný kvitne v marci až máji na suchých trávnatých plochách s vápenným alebo dolomitovým podkladom. Prízemné listy má v čase kvitnutia nevyvinuté, definitívny tvar dosiahnu až koncom leta. Po odkvitnutí sa kvetná stopka predĺži aj dvojnásobne, preto je plodná rastlina dlhšia ako kvitnúca. „Túto rastlinu ohrozuje nielen zarastanie lokalít výskytu krovinami, ale tiež poľovná zver. Ohrozuje ho ešte pred vysemenením. Vplyv človeka je tiež značný, poniklec ľudia trhajú, vykopávajú a nosia do svojich záhradiek, zašliapavajú. Do lokalít deštruktívne zasahuje aj činnosť kameňolomov,“ uviedla Galová.

CHKO na miestach výskytu oboch rastlín robí pravidelný monitoring. „Vďaka tomu vieme sledovať stav v lokalitách a nastaviť vhodné opatrenia. V prípade klinčeka kosenie, prerieďovanie krovín a výrub borovice čiernej. U ponikleca tiež  pastvu, dokonca je odporúčané aj riadené vypaľovanie stariny v zimnom období,“ informovala botanička. Bežný turista ich môže chrániť tým, že ich netrhá alebo inak nepoškodzuje a nechodí mimo vyznačených turistických alebo náučných chodníkov.


.
Toto je čítané
Výhľad z Perneka (28.9. 2023) Foto: Slávik Tomáš

SHMÚ vydal výstrahu pred búrkami aj na sobotu

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na sobotu (25.5.) od 11:00 do 20:00 výstrahu…

20 rokov