Samostatná výstava mladej absolventky maľby na VŠVU Paulíny Halasovej v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici predstaví rôzne polohy, ktoré rezonujú v jej tvorbe od štúdia po dnešok.
Je autorkou, ktorá veľmi prirodzene vníma situácie, aké do obrazu jednotlivca vnášajú sociálne siete. Vyrastá v nich a intuitívne ich vnáša do svojej tvorby. Špeciálne osobné hľadisko predstavuje pozícia mladej autorky, ktorá na súčasnej scéne hľadá svoje miesto. Na pozadí bezprostredného autobiografického záznamu podáva správu o vysoko konkurenčnom a na seba-prezentáciu zameranom umeleckom prostredí. Aj preto od začiatku inklinuje k figurálnemu prejavu vo veľkoformátových maľbách. Svoje diela už počas štúdia zaľudňuje najmä ženskými postavami, sebavedomými hrdinkami z komiksov či vodných svetov, ale aj nám blízkych smrteľníčok. Napriek veselej farebnosti však v sebe nesú akúsi animálnosť v odhodlaní napĺňať svoje túžby bez akýchkoľvek obmedzení. Aj preto sa mnohé z nich nakoniec premieňajú na krásnych, ale nebezpečných predátorov s ľudskou podobou. Leopardy a krokodíly v módnom oblečení sa pre ňu stali symbolom dravého sebavedomia. Neobáva sa pritom siahnuť ani po na prvý pohľad brutálnych scénach či telesných deformáciách. V jej podaní sú však skôr drsnou, prehnanou iróniou, ktorá upozorňuje na zákernosť a povrchnosť tzv. „lajkovej“ a „srdiečkovej“ generácie.
Paulína Halasová spochybňuje dané rozdelenie na krásne a škaredé nielen v rovine fyzického vzhľadu, ale aj v estetických kategóriách. Zaujíma sa o to, akým spôsobom určujeme, čo je dobrá či zlá maľba a čo je to gýč. Pretáča poučky tým, že ho umiestňuje do nečakaných situácií, alebo ho naopak náhodne zamieňa za negýčové, moderné prvky. Nie je predmetom ironickej kritiky, ale jeho ľúbivosť je základným záujmom jej parodickej adorácie. V realistickej maľbe kombinuje azda všetky možné prvky vnímané ako úpadkový gýč: jelene, šelmy, motýle, exotické a historické interiéry. Toto zahltenie má za následok „zasnívanosť“ a paradoxnú odľahčenosť: je to gýč, ktorý sa neberie vážne.
Realistické maliarske techniky strieda s kresbou a jednoduchou ilustráciou, do ktorej vstupuje i textovou formou. Forma krátkych sloganov či ironických príbehov pritom úzko súvisí s komunikáciou na internete ako sú smajlíky, emotikony či príbehy. Relativizuje a ironickým spôsobom komentuje súčasné podoby krásy, moci, manipulácie, vlastnej prezentácie a túžby po pozornosti. Výstava potrvá do 5. júna.
Mgr. Jana Babušiaková
Paulína Halasová: Armagedon umenia
Kurátorka: Jana Babušiaková
Vernisáž: 8. apríl 2022 o 17.00
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Sadová 619/3
Trvanie výstavy: 8.04. (piatok) – 5.06. 2022 (nedeľa)
Paulína Halasová (*1992, Martin) absolvovala v roku 2017 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (Katedra maľby). Počas štúdia na VŠVU bola na ročnej stáži v Prahe (Akadémia výtvarných umení, ateliér prof. Michaela Rittsteina, 2015–16). V rokoch 2012–2015 absolvovala štyri semestre na Katedre scénografie Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Venuje sa maľbe, kresbe, grafickým návrhom a scénografii.
Samostatné výstavy:
2021 – BACK TO THE WOODS, kaštieľ v Smižanoch
2021 – LET’S DANCE, Osveta, Spišská Nová Ves
2021 – DELUXE EDITION, Flatgallery, Bratislava
2019 – CHILL OUT /RELAX/, Caraffova väznica (galéria), Prešov
2019 – YOU DESERVE ART!, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
2018 – BUDÚCNOSŤ JE BLÍZKO, Šarišská galéria v Prešove
2018 – ABSENCIA REALITY, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne
Kolektívne výstavy:
2021 – (NOT) JUST A PRETTY FACE, blu : gallery, Modra
2021 – FLORAL SYNTHOLOGY, EQO (priestor interaktívnej kultúry), Spišský Hrhov
2020 – Art festival TEHLÁREŇ, Liptovský Mikuláš
2014 – TUTTI FRUTTI, Bratislava
Súťaže:
2021 – finalistka súťaže Trienále portrétu, Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš
2020 – finalistka súťaže Nadácie VÚB Maľba, Bratislava
2019 – finalistka súťaže Nadácie VÚB Maľba, Bratislava
Zbierky:
Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves
