V našom regióne žiarenie z Fukušimy nie je hrozbou. Je však dôvod na zamyslenie.
Černobyľ 26.4.1986, Fukušima 11.3.2011. Aký je rozdiel? Pri prvom ožiarenie, ktoré bolo zatajované, bagatelizované, pri druhom vzhľadom k priebehu katastrofy v Japonsku ťažko odhadnuteľné. Avšak mnoho ľudí sa pýta: „Ohrozí to aj nás?“ Prípustné hodnoty ožiarenia ionizujúcim žiarením (vyvolávajúcim poškodenie DNA a buniek – röntgenové, gama, neutrónové žiarenie) sú dávky do 1 Gy (gray), ktoré nevyvolávajú výraznejšie klinické príznaky. Dávka nad 6 Gy je spravidla smrteľná. Veľa závisí od toho, ktoré orgány boli ožiarené a ako ďaleko bol človek od epicentra žiarenia.
Možnosti vniknutia rádioaktivity do tela sú: priamo – vdýchnutie, požitie, poranením, nepriamo – potravinovým reťazcom. Ionizujúce žiarenie vyvoláva miestne alebo celkové poškodenie organizmu a to v akútnej alebo chronickej forme. Lokálne zmeny sú: kožné – dermatitída, pľúcne – zväzivovatenie, očné – zákal šošovky, poškodenie krvotvorby. Celkové príznaky sú: nevoľnosť a zvracanie, kŕče, hnačky, zvýšená krvácivosť, poruchy vedomia až včasná smrť. Príznakom chronickej choroby z ožiarenia sú aj infekcie, zhubné nádory kostnej drene (leukémie). Liečba choroby z ožiarenia neexistuje, je len symptomatická – liečime konkrétne príznaky. Základom je zabránenie ďalšieho pôsobenia rádioaktívnej látky. V liečbe sa používajú tzv. cheláty, ktoré vychytávajú voľné radikály. Podávajú sa lieky proti vracaniu a hnačke, transfúzie, zabraňuje sa dehydratácii.
Z prírodného prostredia dostaneme ročne dávku približne 2,4 milisievertu (jednotka tzv. efektívnej dávky). Pri CT vyšetrení sú dávky 1 až 7 milisievertov, zubné rentgeny majú dávky 0,02 – 0,06 milisievertu, bežný rentgen je dávkou pod 1 milisievert. Dávky na hranici 20 km ochranného pásma vo Fukušime boli po havárii cca 160 milisievertov za hodinu. Rozdiel medzi Černobylom a Fukušimou je vzdialenosť – 960 km oproti takmer 9 000 km. Preto v našom regióne žiarenie z Fukušimy nie je hrozbou. Fukušima je však dôvod na zamyslenie ako ďalej s atómovou energiou a s jej bezpečnosťou.
MUDr. Daniel Vidovič, lekár NsP Skalica
