Pozdrav považujeme za spoločenský výraz úcty človeka k človeku.

Pozdrav má obsahovať kvapku citu, priateľstva, úcty, pri odpovedi zasa očakávame vďaku, priateľstvo, úctu. V praxi to znamená, že slovom zdravíme pri menšej vzdialenosti a vyberáme výrazy zodpovedajúce situácii a prostrediu.

Mladší zdravia starších, muž ženu, podriadený nadriadeného. Prichádzajúci a odchádzajúci zdravia tých, ktorí zostávajú. Zdravia sa osoby nachádzajúce sa v blízkosti, nezdraví sa cez ulicu. Žena pri pozdrave odpovedá kývnutím hlavy. Pri pozdrave ženy, muž, ktorý sedí vstáva. Žena v rovnakej situácii môže zostať sedieť, pokiaľ sa sama nezdraví so staršou ženou. Ak ideme s priateľom, ktorý zdraví či je zdravený okoloidúcimi, zdravíme tiež. Zdravíme osoby, ktorým sme predstavení, alebo ktoré dobre z videnia poznáme. Pri vstupe na spoločenský podnik je potrebné pozdraviť najprv hostiteľku, potom hostiteľa, prítomné ženy a nakoniec prítomných mužov. Na koktailoch a recepciách sa zdraví najprv s hostiteľmi a potom postupne s ďalšími hosťami. Ak prichádza manžel do spoločnosti, kde je už jeho manželka, zdraví sa s ňou až nakoniec. To isté platí, keď prichádza manželka do spoločnosti, kde je jej manžel. Pri pozdrave a pri predstavovaní si obvykle podávame ruku. Iniciatívne podáva ruku spoločensky starší spoločensky mladšiemu, žena mužovi, nadriadený podriadenému. Stisk ruky je súčasťou pozdravu ako prejav úcty. Nemá byť preto ani mdlý, ale ani silácky pevný. Podáva sa celá ruka, nie iba dva prsty, ale na druhej strane nie je vhodné siahať partnerovi až po zápästie.

Mária Mešťánková, FMK UCM v Trnave


Kniha – Decká – september 2019