Trnavský samosprávny kraj hospodáril v kalendárnom roku 2021 s prebytkom vo výške takmer 14 miliónov eur. Až 11,3 milióna eur použije na krytie splátok úverov a na výdavky spojené s infláciou. Zámer odobrili krajskí poslanci na svojom zasadnutí v stredu (22.6.)
„Dnes sme schválili posledný záverečný účet v tomto volebnom období. Veľmi ma teší, že aj napriek externým vplyvom sme minulý rok hospodárili rozumne a dosiahli sme prebytok takmer 14 miliónov eur. Veľkú časť z neho však už zapájame do rozpočtu, aby sme kryli investície, ktoré prenášame z minulého roka. Dofinancujeme aj plánované investície do rekonštrukcie ciest a mostov alebo využívania obnoviteľných zdrojov energie. V kontexte očakávaného negatívneho vplyvu legislatívnych zmien na náš rozpočet sa nám podarilo vytvoriť priestor na financovanie budúcoročných rozvojových zámerov, ako napríklad výstavbu hokejovej akadémie v Trnave, novej knižnice v Galante či zariadenia sociálnych služieb v Moravskom Svätom Jáne,“ skonštatoval trnavský župan Jozef Viskupič.
Župa v predchádzajúcom roku hospodárila s prebytkom bežného a kapitálového rozpočtu vo výške 7,3 mil. eur. Po vylúčení nevyčerpaných účelovo určených prostriedkov išlo o prebytok 4,1 mil. eur. Po započítaní kladného výsledku finančných operácií v objeme 9,9 mil. eur dosiahla prebytok takmer 14 mil. eur.
Lepšia práca na dosah - Kariéra na Záhorí →
125 pracovných ponúk v okresoch Senica, Skalica a Malacky.Krajskí poslanci schválili zámer rozdelenia prebytku tak, že 12 mil. eur nasmerovali do rezervného fondu. 1,2 mil. eur poputuje na úhradu preukázanej straty dopravcov. 500-tisíc eur župa použije na tvorbu peňažného fondu na zníženie investičného dlhu a ďalších 300-tisíc eur je určených na tvorbu peňažného fondu nových strategických investícií.
K záverečnému účtu zaujala stanovisko hlavné kontrolórka TTSK, ako aj Rada pre rozpočet TTSK, ktorá je od roku 2019 zložená z renomovaných ekonómov. Rada skonštatovala, že kraj opäť zvýšil kvalitu spracovania dokumentu, ktorá ide „nad rámec bežného štandardu rozpočtových dokumentov samospráv v Slovenskej republike.“ Poslanec Vladimír Butko v rozprave vyzdvihol prácu župana a úradu najmä v pandemickej dobe. Ocenil, že župa bola schopná výrazne znížiť zadlženosť.
Predmetom posledného zasadnutia krajského zastupiteľstva pred letom bola aj zmena rozpočtu. V jej rámci sa do rozpočtu zapojilo 11,3 mil. eur. Z toho vyše 5 mil. eur župa použije na krytie splátok úverov, ktoré boli doteraz kryté z daňových príjmov. V súvislosti s rastom cien materiálov, energií a stavebných prác, župa navýši rozpočet na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy a mostov o tri milióny eur na 18,6 milióna eur. Na dofinancovanie eurofondových projektov najmä v oblasti vzdelávania, kultúry a využívania obnoviteľných zdrojov energie pôjde ďalší milión eur. Sumu 100-tisíc eur chce župa vyčleniť na prípravu nových projektov debarierizácie stredných škôl, ktoré budú financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Z daňových príjmov župa vyčlenila aj 600-tisíc eur na modernizáciu plavárne MTF v Trnave a zastrešenie mestskej ľadovej plochy v Dunajskej Strede. Podľa župana Viskupiča, „sľúbili sme, že tieto projekty podporíme, ak uspejú vo výzve Fondu na podporu športu. To sa stalo, takže do Trnavy poputuje 400-tisíc eur na rekonštrukciu plavárne a do Dunajskej Stredy 200-tisíc eur na zveľadenie zimného štadióna.“
Na margo hospodárenia kraja v uplynulých piatich rokoch župan Viskupič uviedol, že „v roku 2017 bola trnavská župa najzadlženejšou. Bola na úrovni 46,7 % vrátane dlhu nemocníc. Našou primárnou úlohou bolo zastabilizovať financovanie. Vďaka zodpovednému rozpočtovaniu sa na konci tohto roka dostaneme len na 33 %, čo je výborný výsledok. Ďalej sme viac ako stisícnásobili objem peňažných fondov a účty rozhodneme nenecháme vydrancované. Keďže minulé vedenie nám zanechalo len 27-tisíc eur. Reštrukturalizovali sme aj načerpané úvery a za výhodných podmienok sme načerpali nové finančné výpomoci. Ozdravením financií sme teda zabezpečili udržateľný rozvoj kraja vo všetkých oblastiach. Navyše sme si vytvorili priestor na zachovanie rozsahu investícií i služieb, ktoré župa poskytuje.“
