Počas leta je záchranná služba Fakultnej nemocnice AGEL Skalica volaná najčastejšie k pacientom s prekolapsovými a kolapsovými stavmi, ktoré vznikajú v nadväznosti na nedodržiavanie pitného režimu a u starších ľudí aj v súvislosti s nedodržiavaním liečby alebo s nedostatočným pocitom smädu. Veľmi časté sú volania k alergickým reakciám po uštipnutí hmyzom. Výjazdy k pacientom s koronavírusom boli počas leta skôr ojedinelé.

Odhliadnuc od obdobia vrcholu pandémie covid-19 sú v letných mesiacoch počty výjazdov záchraniek porovnateľné s inými obdobiami roka. Mesačne majú posádky Záchrannej zdravotnej služby Fakultnej nemocnice AGEL Skalica 200 až 250 výjazdov k osobám v ohrození zdravia a života, pričom výjazdy posádky bez lekára RZP Brodské prevyšujú počtom výjazdy RLP posádky 1,5 až dvojnásobne. Asi tretina všetkých výjazdov záchrannej služby skalickej nemocnice počas leta skončila ošetrením na mieste. „Hlavnú časť ošetrení na mieste tvoria pacienti so zhoršením chronického stavu ako napríklad nedostatočne liečený krvný tlak alebo hladina cukru u diabetikov. Takýchto pacientov sme schopní často poriešiť na adrese podaním infúznych roztokov alebo liečiv potrebných k danej diagnóze,“ upresnil situáciu ohľadom ošetrení záchrankou, indikovaných po nedostatočnej liečbe chronického ochorenia vedúci lekár záchrannej zdravotnej služby a zástupca primára Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny MUDr. Martin Svinčiak s tým, že v niektorých prípadoch je nutné pacienta poučiť o jeho zdravotnom stave a odporučiť mu následnú návštevu všeobecného lekára alebo špecialistu s úpravou chronickej terapie.

Väčšina pacientov v ohrození zdravia sa vyskytovala v čase zásahu v domácom prostredí a v letnom období, kedy sa prirodzene zvyšuje počet pacientov vykonávajúcich prácu v zle vetrateľných priestoroch, kde prirodzene stúpa riziko kolapsu z prehriatia a dehydratácie, aj v zamestnaní. Nie všetky hlásenia na tiesňovú linku prichádzali počas leta včas. „Vyjadriť presné percento oneskorených hlásení je ťažké. Hovoriť môžeme zväčša o starších pacientoch, ktorí žijú osamote a čakajú, že ťažkosti prejdú s odstupom času. Problém takto môže nastať u pacientov s akútnym infarktom myokardu alebo s cievnou mozgovou príhodou, keď čas hrá proti nám,“ upozornil na význam včasného iniciovania záchranného systému MUDr. Svinčiak, podľa ktorého neexistuje denný čas, kedy pacienti volajú viac či menej, ale určitú časovú súvislosť možno pozorovať. „Hypertenzie sa často objavujú v ranných alebo naopak večerných hodinách, keď pacient ešte nestihol užiť svoju liečbu. Taktiež cievne mozgové príhody bývajú spozorované v ranných hodinách po prebudení sa,“ uviedol vedúci lekár a doplnil: „Zdravotný stav netreba v žiadnom prípade podceňovať, ale zároveň je treba si uvedomiť, že neopodstatnený výjazd môže vážne až fatálne ovplyvniť stav niekoho druhého, kto pomoc rýchlej záchrannej služby reálne potrebuje. Ak problém pretrváva niekoľko dní a stav to dovolí, treba navštíviť všeobecného lekára, ktorý odporučí ďalšiu liečbu či vyšetrenia. Určite nie je vhodné volať záchrannú zdravotnú službu s odôvodnením, že bol som v práci a tým som nestihol navštíviť svojho lekára. Dôležite je aj dodržiavanie chronickej liečby, nemeniť si ju svojvoľne, ale vždy len po konzultácii s lekárom.“

Záhorí.sk informovala hovorkyňa skupiny AGEL Martina Pavliková


Haššo Štrk a kameň júl 2022