Vo veku 95 rokov zomrela v pondelok 5. decembra v neskorých večerných hodinách Mária Kráľovičová. Úmrtie herečky potvrdila pre TASR tlačová tajomníčka SND Izabela Pažítková.

Stvárnila desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. Na doskách Slovenského národného divadla účinkovala nepretržite 74 rokov. Bola prvou slovenskou herečkou v televíznej inscenácii.

SND pripomenulo, že je popri Hane Meličkovej a Oľge Borodáčovej jednou z troch nositeliek titulu národná umelkyňa, ktoré od čias prezidenta Beneša za obdobie 44 rokov vrcholní predstavitelia Československa udelili slovenským herečkám.

Od holičskej učnice cez predavačku
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Bola najstaršou z piatich detí. Keď mala 15 rokov, odišla za prácou do Bratislavy. Začínala ako holičská učnica, potom pracovala ako predavačka v obchode s odevmi a napokon v sklade na výdaj balov papiera.

Po skončení druhej svetovej vojny si prečítala inzerát, že hľadajú hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej budove SND. Prihlásila sa a očarila aj jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.

Hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť titulov. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.

V rokoch 1947 až 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022.

Na javisku bola kráľovnou, intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bola Oféliou, Júliou, svätou Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Osudnou sa jej stala Sládkovičova Marína.

Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957 ju totiž režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá vlastne odštartovala sériu legendárnych televíznych pondelkov.

Televízia poskytla Márii Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976), Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).

Marína s Karolom Machatom v Pribehu na brehu rieky, foto: archív

Na filmovom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).

Mária Kráľovičová sa stala prvou recitátorkou, ktorá prezentovala slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad v roku 1958 na svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v Montreale.

V roku 2002 jej prezident udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR.

V rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v roku 2006 uviedli do Siene slávy.


3D filamenty 2023