Ľudia na Slovensku konzumujú množstvo sacharidov, veľa mastného a vyprážaného jedla, pričom s tým začínajú už deti v materskej škole. Na raňajky jedia často chlieb s nátierkou a takmer ku každému jedlu dostávajú sirupovú vodu alebo mliečne nápoje. Výsledkom je populácia s kardiovaskulárnymi a civilizačnými chorobami.
„Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je dobré, aby človek vykonával fyzickú aktivitu s primeranou intenzitou po dobu minimálne 150 minút týždenne. Chôdza nestačí, naše telo by sa malo zahriať v správnom tempe. Vhodné športy sú plávanie, bicyklovanie, ale napríklad aj beh. Keby sme toto odporúčanie dodržali, nástup cukrovky 2. typu by v rokoch 2022 až 2050 klesol o 3,9 %,“ hovorí Olga Lepskaia, všeobecná lekárka pre dospelých z Preventívneho centra AGEL Clinic.
Pohyb totiž udržiava cievy zdravé a pomáha odbúrať nadbytočný tuk. Avšak samotná športová aktivita nie je postačujúca. Kľúčové pre zachovanie zdravia je správne stravovanie. A to hneď odmalička. Pokiaľ vznikne zlý návyk, je ťažšie sa ho zbaviť.
„Keď telo rastie a dieťa sa nesprávne stravuje, pribúdajú mu tukové bunky, ktoré s ním budú po zvyšok života. Nanešťastie, na Slovensku je stále štandard jesť veľa chleba a pečiva s vysokým obsahom cukrov. Chlieb je pre nás dobrý vtedy, keď obsahuje rôzne olejovité plody a semienka. Ku každému jedlu dňa pritom patrí zelenina,“ vysvetľuje doktorka Olga Lepskaia.
Výskumy preukázali, že ľudskému organizmu prospieva stredomorská diéta. Základ každého jedla by okrem zeleniny mali tvoriť bielkoviny, dobrá je aj vláknina. Tuk je tiež prirodzená súčasť jedálnička, uprednostniť by sme však mali jeho zdravé formy, teda nenasýtené tuky a omega-3 mastné kyseliny. Naopak, mali by sme sa snažiť znížiť príjem nasýtených tukov. Vyprážané jedlá bohaté na cholesterol by mali byť tabu, lebo z dlhodobého hľadiska môžu viesť k vysokému krvnému tlaku a obezite, ktoré sú rizikové. „Nie je dobré sa tuku vyhýbať počas dňa, lebo telo si ho zvykne vypýtať večer. Keď však budeme jesť minimálne trikrát denne, potom už nezjeme všetko, čo je poruke,“ dodáva doktorka Olga Lepskaia.
Samostatnú kategóriu predstavujú sacharidy. Nenachádzajú sa pritom len v sladkým pokrmoch a pochutinách, ale napríklad aj v ryži, zemiakoch, cestovinách či mlieku. „Odporúčam uprednostniť konzumáciu bezlaktózových mliečnych produktov pred laktózovými, keďže neobsahujú mliečny cukor. Pri niektorých diagnózach ako je diabetes mellitus je to nevyhnutné. Vďaka tejto voľbe znižujú diabetici príjem sacharidov, čo pomáha lepšej kontrole hladiny cukru v krvi. Okrem toho je dôležité, aby jedli tri až štyrikrát denne menšie porcie, aby sa ich glykemická krivka držala v normále,“ oznamuje všeobecná lekárka pre dospelých. Podľa nej je dôležitý aj príjem fermentovaných potravín ako sú kyslá kapusta či zakysané mliečne výrobky, ktoré sú priaznivé pre črevný mikrobióm a obranyschopnosť organizmu.
Ľudia s nadváhou by mali jesť iba trikrát denne, aby sa ich hladina inzulínu nezvyšovala po každom jedle a neprovokovala prípadný vznik cukrovky 2. typu. Raňajkový tanier by mal obsahovať veľa zeleniny, bielkovín a vlákniny, vhodné sú najmä celozrnné kaše. Obed by sa mal zaobísť bez dezertu, večera by mala byť o zelenine a proteínoch. Posledné jedlo dňa sa dá nahradiť tzv. freshom zo zeleniny a prípadne ananásu.
