Kliešťa obyčajného čoraz častejšie nájdeme aj na miestach, kde by ste ho ešte pred pár rokmi hľadali márne. Jeho výskyt je navyše na území Slovenska mimoriadne vysoký, čo zvyšuje nielen počet prípadov prisatia kliešťa, ale aj prípadov prenosu vážnych ochorení. Laboratóriá AGELLAB preto prichádzajú s novými balíčkami vyšetrení, ktoré si komplexne posvietia na kliešte a s nimi spojené ochorenia.
Už dávno neplatí, že kliešťa si so sebou môžete priniesť iba z lesa či lúky. Pokojne na vás môže striehnuť v nízkej tráve či na listoch kríkov aj v meste, na detskom ihrisku, v parku alebo na cintoríne. Jeho prirodzené prostredie sa postupne rozširuje, s čím súvisí aj vyšší výskyt ochorení, ktoré prenáša. „Medzi najznámejšie ochorenia, ktoré kliešť obyčajný prenáša, patrí kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Ľudia si tieto diagnózy často mýlia, pretože majú podobné príznaky, ide však o rozdielne ochorenia. Zatiaľ čo kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, lymskú boreliózu spôsobujú baktérie,“ vysvetľuje riaditeľka odboru laboratórií Ing. Elena Gaboňová.
Prvotné príznaky sú v oboch prípadoch podobné chrípke – vyskytuje sa horúčka, únava, bolesti hlavy, malátnosť, bolesti svalov. Dôležité je však sledovať miesto kontaktu s kliešťom. Zatiaľ čo pri kliešťovej encefalitíde zostáva zvyčajne nezmenené, pri lymskej borelióze sa približne po 4 až 5 dňoch objaví typické začervenanie. Fľak je presne ohraničený, má biely stred a miesto je podráždené, často aj horúce. „U takmer 40 % ľudí sa však vôbec neobjavia typické prvotné príznaky ochorení, ktoré kliešte prenášajú. Ide najmä o jedincov so silnou imunitou. Vždy je preto lepšie nechať sa otestovať preventívne a nečakať na druhú či tretiu fázu ochorení, pri ktorých je liečba omnoho náročnejšia, nezriedka môže dôjsť až k ohrozeniu života či trvalým následkom,“ zdôrazňuje Ing. Gaboňová.
Neskoršia fáza kliešťovej encefalitídy postihuje nervovú sústavu, vyskytuje sa tiež zápal mozgu a mozgových blán. To sa prejaví vysokými horúčkami, svetloplachosťou, závratmi, vracaním, bolesťami hlavy, nervovou a svalovou obrnou, dezorientáciou, poruchami spánku či vedomia. Keďže ide o ochorenie vírusového pôvodu, nie je možné nastaviť medikamentóznu liečbu, iba tlmiť príznaky. Účinnou ochranou je však očkovanie. Pri lymskej borelióze sú zase zasiahnuté kĺby, srdce a nervový systém, pričom ochorenie môže prejsť až do tretej fázy, čo znamená celoživotné problémy s bolesťami kĺbov, zápalom osrdcovníka, tŕpnutím končatín či poruchami pamäti. Pri včasnej diagnostike je však liečba lymskej boreliózy pomerne jednoduchá – stačí, ak lekár správne nastaví antibiotickú liečbu.
Kliešťová encefalitída a lymská borelióza však nie sú jediné ochorenia, ktoré kliešte prenášajú. V prípade, že chcete mať prehľad, akému riziku ste boli vystavení, je ideálne urobiť vyšetrenie z kliešťa. „V laboratóriách AGELLAB aktuálne uvádzame dve nové vyšetrenia. Jedno sa zameriava na laboratórnu diagnostiku protilátok kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy z krvnej vzorky. Druhou novinkou je vyšetrenie z kliešťa. Ak pacient prišiel do kontaktu s kliešťom a chce vedieť, akému riziku bol vystavený, stačí, ak sa objedná na vyšetrenie a doručí nám vybratého kliešťa, ktorého rozanalyzujeme. Vyšetrenie vykonávame multiplexovou PCR kvalitatívnou analýzou, pričom dokážeme odhaliť prítomnosť až 10 najčastejšie sa vyskytujúcich patogénov u kliešťa obyčajného,“ vysvetľuje riaditeľka odboru laboratórií.
Pozitívny výsledok PCR analýzy kliešťa však nemusí znamenať, že ste sa nakazili. Prenos ochorenia závisí od stavu vašej imunity, doby prisatia kliešťa, vašej momentálnej kondície, ale aj spôsobe, akým ste kliešťa vybrali. Pri nesprávnom postupe sa riziko zvyšuje, ak totiž kliešťa pridusíte, vyvráti obsah tráviaceho traktu do rany. Vo všeobecnosti sa preto odporúča sledovať ranu i celkový zdravotný stav a v prípade podozrenia vyhľadať všeobecného lekára alebo infektológa.
