Nie všetci pacienti prepustení z nemocnice nájdu doma zázemie, kde sa o seba môžu postarať sami alebo s pomocou blízkych. Niekedy je pacient odkázaný sám na seba, alebo mu rodina nedokáže poskytnúť adekvátnu starostlivosť. V takýchto prípadoch nastupuje sociálny pracovník, ktorý má za úlohu riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu pacienta. Vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica je to Bc. Alena Stehlíková.
Táto práca je pre ňu poslaním a každý jeden klient jej do života prinesie iný príbeh. Niekedy veselý, so šťastným koncom, ale ako to už býva, prídu aj smutné príbehy. Alebo také, ktoré sú smutné, no zároveň krásne. Takým príbehom je aj prípad 60-ročnejpani Emílie, ktorá prešla liečbou karcinómu prsníka s následnými metastázami. „Komunikatívna, slobodná a bezdetná pacientka vyžadovala 24 hodinovú starostlivosť a nemal sa o ňu kto postarať. Požiadala nás o pomoc a umiestnenie vo vyhovujúcom zariadení. Pri rozhovoroch sme zistili, že trpí bolesťami, depresiami a stavmi bezradnosti,“ spomína si pani Stehlíková. „Podarilo sa nám vybaviť umiestnenie v hospici v Trenčíne, kde pani Emíliu prijali. Po niekoľkých mesiacoch sme opäť hľadali vhodné miesto pre umiestnenie jedného pána do zariadenia, ktorý vyžadoval paliatívnu starostlivosť. A vtedy som narazila na článok o tomto hospici, kde bol uverejnený príbeh našej klientky: „Prichádzam k Vám s úctou a láskou.“ Týmito slovami sa prihovorila personálu pri príchode do zariadenia. Hospicový tím jej odpovedal: „My sa budeme usilovať k Vám pristupovať s úctou a láskou“. To bol vzácny moment aj pre samotný personál. Moment, v ktorom pacientka pri plnom vedomí, slobodne prichádza prežiť do hospicu konečné štádium s úctou a láskou. Keď ju ďalší deň navštívila sociálna pracovníčka, spýtala sa jej: „Ako sa u nás cítite?“ Pani Emília len krátko odpovedala: „Som taká spokojná,“ a pri pohľade na ružovú blúzku hospicovského pracovného oblečenia sociálnej pracovníčky iba povedala: „Od detstva som mala rada ružovú a mám ju rada stále.“ Pracovníčka sa na ňu usmiala a povedala: „Tak to je tu u nás pre vás bonus z Božej strany,“ uzatvára emotívny príbeh Bc. Alena Stehlíková, sociálna pracovníčka skalickej nemocnice.
Sociálna práca vhodným spôsobom dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť. Takýto pracovník pomáha pacientom a ich príbuzným, komunikuje s pacientom, pozitívne ho ovplyvňuje a motivuje k aktívnej spolupráci, navrhuje opatrenia a vhodnú sociálnu pomoc. Prvoradé je zapojiť do starostlivosti najbližšiu rodinu, prípadne známych a spolubývajúcich, ktorí tvoria prirodzené prostredie pacienta. „Keď si rodina nevie rady alebo pomoc príbuznému odmietne, mojou úlohou je poskytnúť mu poradenstvo a intervenciu v oblasti ďalších možností,“ približuje svoju prácu Alena Stehlíková. „Ide zväčša o možnosť umiestnenia klienta v zariadení sociálnych služieb. Niekedy je treba tieto služby využiť na dobu, kým rodina zabezpečí podmienky pre návrat do domáceho prostredia. Inokedy je potrebné presunúť ho do zariadenia pre dlhodobo chorých. Každý prípad je individuálny, a tak k nemu treba pristupovať,“ hovorí pani Stehlíková. Náplň práce je naozaj pestrá. Sociálny pracovník rieši napríklad aj nepriaznivú finančnú situáciu. „Poskytujem poradenstvo v oblasti sociálnych, nemocenských dávok aj invalidných a starobných dôchodkov a rôznych peňažných príspevkov, ale aj žiadostí o posudok na odkázanosť na sociálnu službu,“ hovorí Alena Stehlíková. Myslí si, že každý človek, ktorý chce vykonávať túto náročnú, ale zároveň krásnu prácu by mal byť komunikatívny, empatický, citlivý, ale asertívny prístup je pre túto činnosť asi najpodstatnejší. „Nemenej dôležitá je zodpovednosť voči klientovi, solidárnosť s chorými, schopnosť aktívneho počúvania, ale najmä chuť pomáhať iným, niekedy aj na prvý pohľad „beznádejným“ prípadom,“ uzatvorila Alena Stehlíková.
