Elektrické vedenia sa stali súčasťou krajiny okolo nás. Len na Slovensku dosahuje ich dĺžka asi 35-tisíc km, celosvetovo je to viac ako 60 miliónov km. Ich výstavba a prítomnosť mení vizuálne vnímanie krajiny, má za následok rozdeľovanie biotopov a vznik bariér v rámci tzv. ochranného pásma, ktoré je určené na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky elektrickej siete. Práve tieto územia pod vedeniami môžu v krajine plniť dôležitú úlohu pri podpore prežitia mnohých druhov plazov, obojživelníkov, cicavcov a vtákov a zmierniť tak negatívne dopady klimatických zmien na biotopy.

foto OZ Ochrana dravcov na Slovensku

Tradičné stratégie údržby ochranného pásma pod elektrickými vedeniami, medzi ktoré patri časté kosenie a výrub náletových drevín, zvyčajne podporujú opätovný rast vegetácie a vedú k zvýšenému výskytu inváznych druhov (agresívnych nepôvodných rastlín). Tieto prinášajú voľne žijúcim živočíchom len malý alebo žiadny úžitok. Neustály opätovný rast vegetácie zároveň zvyšuje potrebu častej údržby, ktorá je finančne a pracovne náročná.

Správnym manažmentom ochranného pásma môžeme vytvoriť či obnoviť vhodné biotopy podporujúce rozmanitosť rastlín a živočíchov v krajine. Príkladom, ako na to, je projekt “Voda pre život”, ktorý podporil Nadačný fond Slovenská elektrizačná prenosová sústava v Nadácii Pontis a je realizovaný v spolupráci s občianskym združením Ochrana dravcov na Slovensku. Vďaka tomuto projektu boli v ochrannej zóne prenosového vedenia 400 kV v okrese Malacky obnovené vodné prvky a pre plazy, obojživelníky, hmyz, poľovnú zver a vtáctvo sa vytvorili vhodné zdroje potravy, úkrytu a odpočinku.

“Lokalitu sme identifikovali v rámci monitoringu elektrických vedení na Záhorí. Ide o perspektívny biotop, u ktorého však dochádzalo k postupnej sukcesii a zazemňovaniu. Tradičný spôsob manažmentu ochranného pásma, ktorý tu bol aplikovaný v podobe kosby a výrubov, prispel aj k výskytu inváznych rastlín. Takto degradovaný biotop postupne strácal na svojom význame. V rámci obnovy lokality boli vytvorené vodné prvky v sumárnej rozlohe takmer 100 metrov štvorcových, kamenný múrik a úkryty z dreva a zeminy, ktoré poslúžia ako nadzemné zimoviská pre plazy a obojživelníky. Voda, ktorá bude takto v krajine dlhšie dostupná aj počas kritického obdobia letných mesiacov, bude doslova voda pre život,” uvádza koordinátor projektu Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.

„K otázkam ochrany životného prostredia pristupujeme zodpovedne. Uvedomujeme si, že činnosť našej spoločnosti má priamy vplyv na krajinu okolo nás. S OZ Ochrana dravcov na Slovensku spolupracujeme dlhodobo v oblasti ochrany sokola rároha. Teší nás, že sa nám podarilo túto spoluprácu rozšíriť a zrealizovať projekt, ktorý je prospešný pre všetky živočíchy žijúce na tomto území. Verím, že projekt “Voda pre život” sa stane inšpiráciou aj pre ďalšie energetické spoločnosti,” hovorí Jaroslav Vach, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava.

“Bez súhlasu majiteľov pozemkov, obce Kostolište, Poľovného združenia Záhoran a spoločnosti JAKOS, a.s., ktorá na okolitých poliach hospodári, by sme práce v takomto rozsahu nemohli realizovat. Opät by sa zvolil len tradičný spôsob údržby ochranného pásma a daný biotop by postupne degradoval. Veľmi si preto vážime prístup všetkých spolupracujúcich subjektov, ktoré tak svojím súhlasom prispeli k obnove biotopu a ochrane prírody,” uzatvára Marek Gális.


.