Darovanie krvi je jednou z najvzácnejších a najšľachetnejších foriem dobrovoľnej pomoci, ktorú je možné poskytnúť. Vedúca sestra onkologického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica PhDr. Jana Valachovičová a jej brat Marián Valachovič sú živým a obdivuhodným príkladom nezištnej pomoci iným. A nielen tým, že Janka pracuje s ľuďmi trpiacimi zákernou chorobou, ale aj ich prístupom k darovaniu krvi. Spolu už darovali krv a krvné doštičky neuveriteľných 155-krát. Pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi majú aj odkaz pre všetkých ďalších.
Janka Valachovičová začala s darovaním krvi keď mala 19 rokov a prišlo jej to úplne prirodzené. „Vyplynulo to z mojej povahy a môjho povolania, ktoré mi je poslaním. Môj názor je, že čo urobíme pre seba, zostáva len nám, no to, čo urobíme pre iných, zostáva večným. V práci vidím, že takmer každý môj pacient potrebuje túto životne dôležitú tekutinu, preto som sa ani nikdy nezamyslela, že by som to nerobila a každý odber je pre mňa výnimočný, lebo viem, že niekomu pomáham,“ hovorí sestra, ktorá je vždy ochotná pomôcť. A hoci sa nikdy na ocenenia za túto činnosť nezameriavala, v stredu si pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi prebrala Zlatú Jánskeho plaketu za 31 odberov krvi. Pri tomto čísle určite neplánuje ostať. „Chcela by som aj povzbudiť ostatných ku darovaniu. Darcov ako aj životodarnej tekutiny nikdy nebude dosť. Každému by som odkázala, že by sme tu mali byť pre druhých. Darovať krv môže veľakrát znamenať darovať život,“ uzatvorila Jana Valachovičová.
Jej brat Marián, ktorý pracuje v inom odvetví, ako vedúci oddelenia dopravy, tiež začal s darovaním krvi v 19 rokoch, počas základnej vojenskej služby. Za sebou má aj z odbermi trombocytaforézy, ktoré sú ohodnotené ako dva odbery, 124 darovaní. Je vlastníkom všetkých ocenení, ktoré sa udeľujú za darcovstvo. A hoci podobne ako jeho sestra na ocenenia nepozerá, dostalo sa mu výnimočnej cti. Je vlastníkom zlatej aj diamantovej Jánskeho plakety a medailu profesora MUDr. Jána Kňazovického si mohol osobne prevziať v sídle Medzinárodného výboru Červeného kríža v Ženeve. A hoci nie vždy je možné poznať konkrétneho človeka, ktorému darca pomohol, v minulom zamestnaní napríklad potreboval krv kvôli ťažkej operácii aj jeho kolega. „Krvi nie je nikdy veľa a asi nebude, lebo je to tekutina, ktorá sa nedá ani nahradiť, ani vyrobiť. Preto by som aj chcel odkázať, aby sa ľudia nebáli to vyskúšať, aby si našli čas na darovanie, a tým pádom pomohli s darcovstvom.
Darovanie krvi je dobrovoľným činom, pre ktorý sa človek rozhodne z vlastnej vôle a bez očakávania akéhokoľvek osobného prospechu. Je to skutok súcitu a solidarinými ľuďmi. Toto úsilie môže priniesť veľkú radosť a záchranu pre iných. Vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica je možné najvzácnejšiu tekutinu darovať vždy v pondelok a utorok v transfúziologickom zariadení v pavilóne R.
