Technické pamiatky majú pozoruhodnú minulosť.

Krásny vodojem pri Železničnej stanici Kúty, Zdroj: Čierne diery
Krásny vodojem pri Železničnej stanici Kúty, Zdroj: Čierne diery

Záhorie ukrýva mnohé poklady. Trnavské rádio ich často vyzdvihuje vo vysielaní alebo na webe. Okrem známych turistických cieľov však často natrafíme aj na niečo netypické. Čierne diery v publikácii Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska ponúkajú niekoľko trás, ktoré môžeme prejsť v rámci alternatívneho spoznávania našej krajiny. Nie po komerčných pamiatkach a turistických pasciach – ale po miestach s neskutočným genius loci.

Jedna z týchto trás vedie aj po Záhorí. Nájdeme ju v druhej knihe zo série. Autori región nazvali Krajinou mlynov. Skutočne – pôsobili tu mnohé mlynárske cechy, ktoré boli inde skôr raritou. Vo väčšine prípadov mlyny prestali fungovať po roku 1948, po znárodnení. Kým v Holíči dodnes môžeme obdivovať unikátny veterný mlyn, typické boli skôr tie vodné. Taký je aj v Kútoch, kde môžeme začať pomyselný (alebo váš budúci) výlet.

Vodný mlyn Kúty, Zdroj: Čierne diery
Vodný mlyn Kúty, Zdroj: Čierne diery

Kúty
V Kútoch stojí Polákov mlyn. Dá sa k nemu odbočiť z hlavného ťahu na Sekule za čerpacou stanicou. Dodnes ukrýva staré technické vybavenie. Stroje podľa Čiernych dier pochádzajú z pardubickej firmy, ktorá sa významne pričinila o rozvoj mlynárstva v strednej Európe. Pamiatka chátra, pretože má po znárodnení okolo sto majiteľov.

Priečelie železničnej stanice Kúty, Zdroj: Čierne diery
Priečelie železničnej stanice Kúty, Zdroj: Čierne diery

V Kútoch je ďalšou peknou zastávkou železničná stanica. „Význam získala po vzniku Československa, keď sa ocitla na hlavnej trati medzi Prahou a Bratislavou, preto bolo potrebné nové moderné zázemie vrátane výpravnej budovy, vodojemu či depa. Prvé náčrty sú z roku 1920 a vychádzajú z architektúry Dušana Jurkoviča. S výstavbou sa začalo až v roku 1928 a napriek redukcii ozdobnosti nesie budova stále prvky ľudovej architektúry. Dokončili ju v roku 1930,“ vysvetlili Čierne diery s tým, že niektoré detaily už nenájdeme. Zmizli pod polystyrénom.

Šaštín-Stráže
Mesto je známe najmä vďaka bazilike, no neďaleko nájdeme aj Kartúnku na výrobu textílie zo zmesi ľanu a bavlny. Sídlila v niekdajšom kaštieli zo 17. storočia. Bola jednou z prvých manufaktúr na našom území a zamestnala viac ako tisíc ľudí. V neskoršej histórií doplatila Kartúnka na neexistujúcu železnicu v meste. Prerobili ju na moderný cukrovar, no náklady na prepravu boli drahé a výrobu ukončili v roku 1895. O tri roky neskôr prišiel do mesta prvý vlak.

Synagóga v meste Šaštín-Stráže v roku 2017, Zdroj: Čierne diery
Synagóga v meste Šaštín-Stráže v roku 2017, Zdroj: Čierne diery

„Kartúnka dopadla lepšie ako barokový pivovar, jeho strecha už zmizla a s ňou aj nádej na obnovu,“ dodali autori knihy. Kartúnka je zaujímavá ešte z jedného hľadiska – úzko podmienila vznik vrbovskej Trikoty. V meste Šaštín-Stráže netreba obísť ani synagógu.

Mlyny v Gbeloch a Skalici
Mlyn nájdeme, podobne ako v Kútoch,v podstate medzi domami. Založili ho bratia Pilárikovci. Podobný mlyn postavili aj v Skalici. Oba mali elektrický pohon. Gbelský mlyn prestavali po požiari v 20. rokoch, takže dodnes stojaca budova je z roku 1945.

Skalický mlyn kedysi | Zdroj- Register modernej architektúry : Štátny archív Skalica
Skalický mlyn kedysi | Zdroj- Register modernej architektúry : Štátny archív Skalica

Osudy mlynov boli po páde režimu odlišné. Skalický mlyn sa stal múzeom. “Mlyn v Gbeloch nemá zatiaľ to šťastie na záchrancu,” dodali Čierne diery.

Zdroj: Čierne diery 2: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Prvé vydanie. ISBN 978-80-973550-2-9.

Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.

Trnavské rádio v Skalici a okolí na 106,0 MHz
Trnavské rádio v Skalici a okolí na 106,0 MHz

.