Írečitá skaličtina už má na to papier. Patrí medzi výnimočné kultúrne dedičstvo.
Skalická „mjeská“ reč sa pridala k Čičmanským ornamentom či Radvanskému jarmoku. Po novom ju nájdeme v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ide o súpis významných prvkov a praktík našich predkov a zápis sa berie ako ich ocenenie. Viaceré prvky zo zoznamu sa stávajú položkami na podobnom zozname UNESCO.
Na slovenskom zozname je od roku 2021 už Skalický trdelník. Svoje miesto si tam po ňom našla aj Skaličtina. Podarilo sa to najmä vďaka Želmíre Macháčkovej zo Západoslovenskej tlačiarne Skalica. Tá ešte minulý rok iniciovala petíciu za zápis Skalickej mjeskej reči. Pre Trnavské rádio opísala proces.
Na podporu zámeru vznikla aj petícia, ktorá sa stretla s ohromným záujmom verejnosti. „V priebehu troch dní ju podpísalo asi tisíc ľudí,“ vysvetlila Macháčková. Podporu pre zápis našla iniciátorka aj v literatúre. V roku 2019 vyšla kniha Dejiny Skalickej mestskej reči od autorky Evy Fordnálovej. Tá napísala zásadný poznatok: „Originalita skalickej mestskej reči spočíva v základnom fakte: na Slovensku si „skaličtina“ z predchádzajúcej veľkomoravskej jazykovej kultúry najviac uchovala. Práve zásluhou historického vývinu Skalice.“ Skalická mestská reč je pritom „terminus technicus“. Nejde o dialekt.
„Skalickú mestskú reč si môže niekto pliesť zo Záhoráčtinou, no nie je to to isté. My v Skalici sme hrdí na svoj jazyk, na svoj Skalický Rubín a svoj Skalický trdelník. Preto sme sa stretli aj s veľkou podporou našej iniciatívy,“ dodala Macháčková. Poskytla aj návod, ako rozoznať Skaličana od obyvateľa inej časti Záhoria.
Ako teda môžeme celkovo zhrnúť význam zápisu Skalickej mestskej reči do reprezentatívneho zápisu? „Skaličtina sa páči domácim aj turistom. Máme s ňou ešte plány,“ uzavrela Želmíra Macháčková.
Overené správy a príbehy, ktorými žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.
