Záujem mladých ľudí (18-25 rokov) zúčastniť sa volieb vzrástol od apríla o 16 percentuálnych bodov na 68%. Ich mobilizácia sa tak približuje celkovej populácii (76%). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý bol realizovaný v auguste pre nestranícku občiansku kampaň Chcem tu zostať. Nárast záujmu mladých o voľby je výsledkom viacerých mobilizačných kampaní, ako aj blížiaceho sa termínu volieb. Prieskum zisťoval názory mladých vo viacerých oblastiach.
Vzdelanejší chcú voliť viac
Záujem mladých o voľby výrazne ovplyvňuje vek a dosiahnuté vzdelanie. Vysoký záujem o voľby deklaruje len 28% mladých s ukončeným základným vzdelaním, zatiaľ čo u vysokoškolákov je to až 55%.
Rozdiel v záujme o voľby vidíme aj medzi prvo a druhovoličmi. Vyšší až vysoký záujem voliť deklaruje 62% prvovoličov (18-21 rokov), medzi druhovoličmi (22-25 rokov) je to až 73%.
“Voľby vytvárajú väzbu na politické dianie a vťahujú mladých k zamysleniu sa nad nad tým, ako vidia veci, a čo od nich požadujú. Preto je dôležité, aby čo najviac mladých ľudí využilo pri prvej možnej príležitosti svoje volebné právo, lebo voliť znamená nenechať si diktovať,” hovorí Fedor Blaščák z iniciatívy Chcem tu zostať.
Mladí ľudia sú liberálnejší a chcú byť samostatnejší
Mladí sa v porovnaní s celou populáciou častejšie hlásia k liberálnej politike. Približne tretina z nich (32%) deklaruje liberálnu politickú orientáciu, kým v celkovej populácii je to 20%. Ku konzervatívnej politickej orientácii sa hlási 16% mladých ľudí. V celej populácii je to 38%. Stredovú politickú orientáciu deklaruje 42% mladých oproti 35% v celej populácii.
Mladí ľudia chcú byť menej závislí od štátu. Až 49 % z respondentov súhlasilo s výrokom: “O svoju prácu a životnú úroveň by sa mal v prvom rade postarať každý sám,” kým v celej populácii s týmto výrokom súhlasí 27 % ľudí. V čom sa naopak mladí zhodujú so zvyškom populácie je progresívne zdaňovanie, až 60 % mladých ľudí si myslí, že bohatší majú platiť vyššie dane.
Chcú tolerantnejšie Slovensko
Najvyššou spoločenskou hodnotou pre mladých je rovnosť, no zároveň až 68% z nich považuje slovenskú spoločnosť za nespravodlivú. Aj tento nepomer medzi očakávaniami a realitou je u mladých zdrojom frustrácie a pocitov neistoty a strachu z budúcnosti.
Mladí ľudia sú tolerantnejší k právu na registrované partnerstvo ako priemer populácie. Právo uzatvoriť so svojim partnerom či partnerkou tzv. registrované partnerstvo podporuje 51% z nich. Pre porovnanie, v celkovej populácii je to 37%, proti je 43% mladých. V celej populácii odmieta registrované partnerstvá 60%.
Výrazne viac podporujú aj práva žien rozhodnúť o interrupcii. Viac ako polovica mladých ľudí (52%) má názor, že interrupcia by mala byť povolená z akýchkoľvek dôvodov. V celej populácii má takýto názor len 24% ľudí.
Približne tretina mladých navštevuje bohoslužby aspoň raz mesačne, čo je mierne nižšia úroveň než u celkovej populácie.
Práva menšín najviac podporujú na východe
Pohľad mladých na práva menšín je porovnateľný s celkovou populáciou, podľa prieskumu je 64% mladých presvedčených, že v demokracii treba dôsledne rešpektovať aj práva menšín. Zaujímavé je, že dôsledné rešpektovanie práv menšín podporujú najviac mladí ľudia na východnom Slovensku.
Čo čakajú od politikov?
Prioritu medzi mladými majú ekonomické a sociálne témy ako sú ceny potravín, lepšia dostupnosť bývania, väčšia podpora mladých rodín zo strany štátu, či lepšia dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti. Môžeme povedať, že v očakávaniach od politikov mladí nerozlišujú medzi potrebami krajiny a tým, čo by potrebovali vo svojich osobných životoch.
Na opačnej strane rebríčka sa vyskytli tzv. kultúrne-etické témy, teda práva LGBTI+ komunity, interrupcie, či rodová rovnosť.
Zdroj: pretovolim.sk
