Počuli ste už o menhiroch, pravekých kamenných kultových pilieroch zasadených do zeme vo forme neotesaného obelisku? Tieto kamene podľa historikov zrejme tesne súviseli s pochovávaním, neboli však náhrobníkmi v pravom zmysle.
Vyjadrovali jednu charakteristickú vlastnosť človeka – vzpriamené držanie tela. Podľa etnológie je menhir sídlom duší zomrelých, pochovaných v megalitických hroboch. Nuž a takéto vzácne kamene máme aj na Záhorí, a to v Holíči. Práve tu má byť podľa odborníkov najvýchodnejšie miesto ich výskytu na území Európy.
„Menhiry boli nájdené na pahorku v roku 1988 pri výstavbe sídliska SNP, kde sa v minulosti nachádzala praveká kruhová svätyňa (rondel), tvorená dvomi priekopami. Rondely sú v strednej Európe datované do obdobia pred 5500-6500 rokmi. Praveký rondel v Holíči mal 60 metrov a tvorilo ho 25 kameňov. Sústredené boli v dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a široké kamene „ženské“ s vysokými a štíhlymi „mužskými“ kameňmi. V strede sa nachádzal hlavný idol. Umiestnenie kultových kameňov v nich malo astronomický, a najmä magický význam. Hlavný idol tvorí kameň, ktorého celková výška je 6,8 m. Kameň je zdobený vysekanými symbolmi ako sú rôzne nástroje – čakan, kladivo alebo sekera, pod ním v strede hák alebo radlo. Koleso znázorňuje božstvo,“ uvádza PhDr. Rudolf Irša.
Menhiry sú v Holíči vystavené na nádvorí Remeselného domu budovy Holíčskej fajansy a majú symbolické rozostavenie slnečných hodín. Môžete v nich identifikovať obrazce zvierat, nástrojov, postáv ľudí. Keď budete prechádzať Holíčom, zastavte sa pri týchto svedkoch dávnej minulosti. Stojí to za to…
