Po maturite si ako darček kúpil zájazd do Benátok – tam cez Mníchov a späť cez Viedeň. Keď z pôvodnej asi tridsiatky turistov nakoniec zostali len piati, pretože ostatní emigrovali, pochopil, že podobná šanca sa už nezopakuje. Tibor Ambra zo Studienky počúvol svoj vnútorný hlas a vydal sa na cestu emigranta, z ktorého sa neskôr stala herecká hviezda Hollywoodu.

foto archív Tibora Ambru

Jeho detstvo v Studienke nebolo práve najľahšie. Hoci otec celkom dobre zarábal, v rodine veľakrát treli biedu a zažívali stresy. „Napriek tomu nás matka správne vychovávala a viedla k štúdiám, v ktorých sa mne osobne veľmi darilo. Pred koncom 8. ročníka si ma vybralo vojsko a chceli, aby som išiel študovať na vojenskú školu, čo som odmietol. Dokonca aj napriek vyhrážkam, že sa postarajú, aby ma neprijali na iné školy,“ spomína Tibor.  Podobný nátlak zažíval aj od niektorých učiteľov, ktorí ho strašili, že bude musieť ísť do 9. ročníka do susednej dediny a začali ho zrazu hodnotiť horšími známkami. „Zanechalo to vo mne negatívny pocit, nielen z vojska, ale aj z komunistického systému školstva,“ priznáva.

Malavké pohľady Knihy.Zahori

Že nezostane len pri vyhrážkach, pochopil veľmi rýchlo. Na skúškach na poľnohospodársku školu v Nitre skončil prvý a vyriešil matematický príklad, ktorý podľa skúšajúcej ešte nikto nevyriešil. Napriek tomu ho neprijali. „Môj strýko pracoval pre mäsokombinát v Bratislave a vybavil mi skúšky na Strednú potravinársku školu na Košickej, kde som potom ako prvý v histórii skončil na výbornú. Nakoniec som vyštudoval aj poľnohospodárstvo v Nitre, kam som sa po absolvovaní strednej školy dostal ako jeden z vybraných študentov na 2-ročný odbor s maturitou,“ dodáva.

Život je o niečom inom…

Už počas základnej školy sa Tibor zapájal do rôznych športových a kultúrnych podujatí a súťaží. V ZUŠ Malacky ho zaujalo herectvo, a záujem oň ho sprevádzal aj neskôr v USA. Aktívny bol aj počas stredoškolského štúdia, stále mal však pocit, že v zahraničí sa žije lepšie. „Vnímal som to z rozprávania tých, ktorí na Západe už boli, a možno v tom bola len moja túžba zistiť, čo je inde. Cítil som obrovské nadšenie, keď sa mi podarilo chytiť rakúsku rozhlasovú alebo TV stanicu. A počúvať muziku z rádia Slobodná Európa, bol nezabudnuteľný zážitok,“ spomína.

foto archív Tibora Ambru

V tom čase naplno pracoval v bratislavskom mäsokombináte a soboty trávil v škole v Nitre, čo bolo psychicky, fyzicky aj časovo náročné. „Byrokraciu komunizmu som cítil celý ten čas. Po maturite zo štúdia popri zamestnaní  som si za odmenu kúpil zájazd do Benátok. Z toho, čo som videl v Mníchove, a potom aj v Benátkach, som mal totálny kultúrny šok. Veľa členov zájazdu zmizlo hneď v Mníchove a ďalší v Taliansku. Po príchode do Viedne sme z asi 30 ľudí zostali len piati…“  

Záhorácke rádio 2024 01

Vtedy pochopil, že to, čo každý deň počúva a číta v médiách, a čo mu tlačili do hlavy v škole, sú klamstvá. „Preto som sa rozhodol nasledovať tých, ktorí sa tiež chystali zostať. Nahlásil som sa na polícii a požiadal o azyl. Skončil som v Traiskirchene 9 dní v izolácii a na výsluchu. Odtiaľ ma  premiestnili do emigračného penziónu v mestečku Grein.“    

Z Rakúska do USA

Po ubytovaní v Greine nezaháľal a začal sa učiť nemčinu. Po mesiaci však bol v strese z nemohúcnosti. Chýbala mu sloboda v rozhodovaní, kam ísť, čo jesť, nemal žiadny kontakt s rodinou a priateľmi. „Stratil som všetko, no vrátiť som sa už nemohol, mal som strach z väzenia a komunistických represálií. V penzióne bolo veľa emigrantov z Česka, Slovenska a Maďarska. Niektorí už mali prácu a chodili si privyrobiť, aby si mohli kúpiť lepšie jedlo, ba daktorí už mali aj auto,“ spomína Tibor. Vedel, že sa musí obracať, začal pracovať na píle i v mäsokombináte a dočkal sa aj vytúženého auta.

Zlom nastal, keď vypomáhal s prekladmi v kancelárii, kde zaraďovali emigrantov. Pracovníčka sa ho vtedy spýtala, kam vlastne chce ísť – či do USA, Kanady, Austrálie… „Pôvodne som chcel zostať v Rakúsku, no vtedy som si uvedomil, že môžem ísť aj inde. A tak som na základe pozerania seriálov Miami Vice a skúseností iných emigrantov zo seba vystrelil: USA. Tak ma zahlásila a začali mi vybavovať cestu. Pýtal som sa, ktoré je tam najkrajšie mesto s teplým počasím, pretože nemám rád zimu. A dostal som odpoveď: San Diego v Kalifornii.“ Po 7 mesiacoch získal vízum do USA a o mesiac už cestoval. Medzitým padol komunizmus, čo mu ešte umožnilo pár týždňov pred odletom stretnúť sa s mamkou v Rakúsku.

Aby sa o nás vedelo…

V Amerike žije Tibor už 33  rokov. Približne 15 rokov bol v USA v rámci podporovania kultúry súčasťou produkcie organizovania akcií pre našich krajanov z okolia Los Angeles a Chicaga. Podieľal sa na príprave koncertov českých a slovenských spevákov a skupín, ale aj divadiel, besied, či na podporovaní našich športovcov v USA. Aj vďaka nemu sa v USA konali koncerty M. Žbirku, R. Müllera, J. Nohavicu či kapiel Tublatanka, Horkýže Slýže, Kabát, Pražský výběr, Chinaski a ďalších. „Na československých festivaloch sme tiež privítali Lúčnicu a zorganizovali vystúpenie Radošincov, tria Noga, Skrúcaný a Piško či šou Izera. Zabudnúť nesmiem ani na diskotéky s DJ-om TIBBIm, kde som prebral úlohu diskdžokeja. Pre český konzulát som bol súčasťou produkcie divadelnej hry Lucerna aj 40 členov Amfory za účasti Karla Gotta. Rád by som spomenul aj koncert Petra Nagya, ktorý doslova otriasol s Los Angeles. Len pár sekúnd po jeho vystúpení sa totiž začalo zemetrasenie,“ prezrádza Tibor.

s Petrom Nagyom, foto archív Tibora Ambru

Na potulky s P. Nagyom po Kalifornii spomína rád, viaže ich totiž spoločná záľuba – fotografovanie. Spolu nafotili niekoľko tisíc fotografií a dve z nich možno vidieť aj na Petrovom CD More piesní. „Bolo mi poctou stretnúť filmové osobnosti, napr. režiséra Juraja Jakubiska na premiére Báthoričky či Miloša Formana a Jiřího Bartošku počas premiéry filmov Amadeus a Lásky jednej plavovlásky. Rád som sa zúčastňoval aj na hokejových zápasoch LA Kings s našimi hokejistami a podporoval účasť iných Čechoslovákov na týchto stretnutiach. Bolo toho naozaj veľa.“

s MIlošom Formanom, foto archív Tibora Ambru

Splnený filmový sen

Práve počas šírenia kultúry našich krajanov za veľkou mlákou sa začala aj jeho herecká kariéra. „Bolo to pri koncerte Chinasky, kde ku mne pristúpila milá pani s komplimentom na môj ostrý európsky výzor tváre s otázkou, či by som to nechcel skúsiť vo filme. Najskôr som si myslel, že si robí žarty. Dala mi však číslo a pozvala ma na pohovor so šéfkou hereckej školy v Los Angeles, ktorá mi odporučila absolvovať školu pre herectvo, aby som bol pripravený pred kamerou a začal profesionálnu kariéru aj žiť, nielen o nej snívať.“

Malavké pohľady Knihy.Zahori

Po absolvovaní školy sa Tibor pustil do tvrdej práce plnej komparzov a učenia sa textov. Začiatky nikdy nie sú jednoduché, no vytrvalosť sa vyplatila. Jedným z jeho prvých filmov bol The Rapsody, kde si zahral úlohu anestéziológa. Možno trochu paradox, pretože práve toto povolanie vykonáva jeho sestra, ktorá s humorom prijala, že sa “jej pletie do remesla”. Mimochodom, film sa dostal na 5 filmových festivalov a získal viacero ocenení.

„Prvú hlavnú úlohu som si zahral v seriáli 1000 Ways to Die, kde som mal vlastný trailer a cítil sa ako veľký herec,“ hovorí s úsmevom. Filmoví fanúšikovia ho mohli vidieť aj vo filme J. Edgar Hoover s Leonardom Di Capriom, kde si zahral malú úlohu vojaka, zachraňujúceho dieťa pri streľbe zo strechy, a objavil sa aj vo filme Airline Disaster (Letecká nehoda), ktorý bežal nedávno aj na Slovensku.

vo filme J. Edgar Hoover, foto archív Tibora Ambru

Spomenúť možno tiež veľké produkčné seriály Boston Legal, Mad Man a Nip Tuck, či krátke filmy Cupid´s Arrow, AB Negative, Reconciliation, Trully Blesssed, Nerve, Tent City, 31 Degree či The King of Soaps. No a na konte má aj niekoľko reklám, napr. na Pepsi, čo bola mega produkcia vo Warner Brothers štúdiách. „Tu som si znovu zahral amerického vojaka a dej, ktorý použili, bol z povojnovej éry 1945 a známy moment, keď zdravotnú sestru pobozká námorník,“ prezrádza.

Nakrúcanie filmov miluje, pretože vždy môže byť iným človekom. A v hlave má svoj vlastný film, ako to zahrať. Určite nezabudnuteľný je preňho aj prvý celovečerný film Angels and Demons v hlavnej úlohe s Tomom Hanksom a Ewanom McGregorom, kde si zahral hneď niekoľko malých rolí. „Toma Hanksa si odvtedy vážim nielen ako výborného herca, ale aj ako človeka so skvelým humorom,“ zdôrazňuje charizmatický Záhorák, ktorého životný príbeh by sám vydal na jeden celovečerný film, alebo aspoň nejakú tú knihu…

Rozhovor vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák


.

Lapková patrola