Nie je to tak dávno, čo mesto Holíč vydalo kalendár fotografií obyvateľov s rúškami na tvárach, ako pripomienku na ťažké covidové časy, ktoré sme prežívali. Nie u každého sa tento krok stretol s pochopením. Tentoraz je ale situácia celkom opačná. A mnohí kalendár mesta na rok 2024 označujú za vôbec najkrajší, aký bol kedy v Holíči vydaný…

foto FB Holíč

Dôvodom sú prekrásne obrazy holíčskeho výtvarníka Jaroslava Salaya, nezabudnuteľného krajinkára severného Záhoria, ktorý nás navždy opustil 2. novembra 2022 vo veku 73 rokov. Práve on totiž dokázal dokonale zachytiť atmosféru konkrétnych miest, uličiek a budov. “Každé miesto na svete má svoje špecifické čaro, ktoré zvlášť intenzívne vnímajú tí, ktorí bývajú najbližšie. Rovnako je to aj s naším mestom. Jaroslav Salay síce nebol naším rodákom, ale prisťahoval sa s rodičmi taký mladý, že môžeme tvrdiť, že ním bol. Celý život pracoval a tvoril v Holíči. Je našou snahou pripomínať jeho dielo,” uviedol v príhovore do kalendára primátor Holíča Zdenko Čambal.

Malavké pohľady Knihy.Zahori

Dodal, že Jaroslav Salay sa učil sám, maľoval a kreslil tak, ako to cítil vo svojom srdci, a preto jeho obrazom všetci rozumieme: “Nie je v nich nič vyumelkované, či dokonca cudzie. Nepridával a neuberal: realista ako vyšitý, telom i dušou. Múry sú múrmi, voda je zdrojom života a stromy v októbri majú farbu jesene. Obrazy sú zemité a oscilujú medzi svojou hrubou a rokmi patinovanou podstatou a jemnou citlivosťou, s ktorou náš umelec vníma a opisuje podstatu domova. Domov nie je definovaný stenami, ale skôr spoločnou ornicou, ktorá sa najprv musela odhrnúť, aby bolo možné postaviť kamenné základy. Ak sa niektoré kresby dajú definovať okrem farby a spôsobu držania štetca aj vôňou, sú to práve skice Jaroslava Salaya. Mne osobne sú veľmi  blízke a evokujú vo mne časopriestor, v ktorom som vyrastal. Doslova sú to súradnice našich životov. Zachytávajú priestor, v ktorom sme sa hrali s priateľmi, aby sme potom bežali za mamou a ráno znova do školy…”

Primátor Holíča pripomína, že každé dielo je akoby odtlačkom autorovho prsta. Nemá zmysel polemizovať, či je priveľmi realistické, alebo sa v ňom stretáva viacero možno nesúrodých pohľadov, pretože jeho sila je práve v tom zvláštnom fluide: “Ako keď si dáte skutočne dobrú kávu a viete, že je pomiešaná arabika s robustou. To je to špeciálne, ojedinelé a osobité. Ďakujeme, pán Salay.”

Článok vyšiel v našom partnerskom týždenníku Záhorák


.

Trnavské rádio Tak akorát 2024