Káčko – kontaktné miesto pre ľudí, ktorí sa ocitli v krízových situáciách, bolo v Malackách otvorené len na jar minulého roka. Dnes sú už jeho brány z finančných dôvodov zatvorené. Ľudia v ťažkej životnej situácii však bez pomoci zostať nemusia. Naďalej funguje 9 jeho pobočiek, tie najbližšie v Bratislave a Trnave, kam sa môžu obrátiť aj ľudia z nášho regiónu, ktorí potrebujú pomoc odborníkov – psychológov z IPčka. O poslaní a možnostiach takejto pomoci sme sa viac dozvedeli v rozhovore s PaedDr. Zuzanou Juránekovou, MBA, odbornou poradkyňou o. z. IPčko.
Čo to vlastne IPčko je a aké je jeho poslanie?
IPčko je občianske združenie, ktoré od roku 2012 stojí pri ľuďoch, keď potrebujú pomoc. Jeho cieľom je, aby ľudia, ktorí sa ocitajú v náročných a krízových situáciách, mali nonstop dostupnú anonymnú odbornú psychologickú pomoc a podporu. Pri plnení tohto cieľa využívame a prepájame najnovšie psychologické poznatky s modernými technológiami. Sme skupina psychológov a psychologičiek, sociálnych pracovníkov a pracovníčok a špeciálnych pedagógov a pedagogičiek, ktorí sú presvedčení, že pomoc a podporu musí dostať každý, keď sa cíti zmätený, slabý, nešťastný, sklamaný, sám. Robíme ťažkú, no pre nás najkrajšiu prácu na svete. Poradenskú a krízovú pomoc poskytujeme anonymne, bezplatne, nonstop a diskrétne na linkách pomoci IPčko, v ďalších projektoch a krízových službách.
Môže sa človek, ktorý potrebuje prebrať svoj problém, stretnúť s vašimi odborníkmi aj naživo?
Pomoc „tvárou v tvár“ poskytujeme v centrách krízovej intervencie Káčko. Aktuálne je tých pobočiek 9 a nachádzajú sa v každom krajskom meste. Prevádzkujeme taktiež 5 nízkoprahových klubov pre mladých ľudí – najbližšie pre región Záhoria je to Klub Machovisko v Bratislave či FLEK KLUB v Trnave. Bohužiaľ, vzhľadom na zhoršené vyhliadky na finančnú podporu v roku 2024 sme museli zredukovať naše náklady o 30 %, a to zahŕňa aj zníženie počtu psychológov na krízových službách IPčka, ako aj pozastavenie pobočky Káčko Malacky, ktorej význam a dôležitosť sme videli okamžite od jej otvorenia. Spomínam si, že hodinu predtým, ako sme ju oficiálne otvorili, nám na dvere zaklopala žena so slzami v očiach a v ťažkej situácii. Vzhľadom na to, že množstvo krízových kontaktov neustále stúpa, sa však obávame, že nebudeme tento nápor zvládať. Potrebujeme preto pomoc a spustili sme fundraisingovú kampaň. Každý finančný dar môže pomôcť v tom, aby sa ľudia k pomoci dostali. A ak je v možnostiach čitateľov prispieť na naše krízové služby, budeme za to veľmi vďační.
S čím sa najčastejšie ľudia na vás obracajú?
Najčastejšou témou dneška je pocit osamelosti. Mladí ľudia sa cítia osamelo aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Majú pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože naša spoločnosť je výrazne orientovaná na výkon. Výkon sa od nich vyžaduje v škole, doma, v zamestnaní, vo vzťahoch a aj medzi rovesníkmi. Boja sa zlyhať, sklamať, svoju hodnotu vnímajú cez výkon, pretože im to tak spoločnosť nastavuje a často sa uzatvárajú do seba. Majú pocit, že nemajú s kým a vlastne ani nemôžu hovoriť o tom, ako sa naozaj majú a čo ich trápi. Ak s týmito pocitmi ostávajú ľudia dlhodobo osamote a bez pomoci, môže to prerásť do rôznych duševných ťažkostí, sebapoškodzovaniu, ba aj k pokusom o ukončenie života. Počet myšlienok a pokusov o samovraždu v posledných rokoch stúpa. Najväčší nárast v roku 2022 pritom vidíme u mladých ľudí od 15 do 19 rokov. Počet pokusov v tejto vekovej skupine už druhý rok po sebe výrazne narástol a celkovo išlo o najvyšší počet zaznamenaných pokusov o samovraždu za sledované obdobie (od roku 2008). Údaje NCZI pritom zachytávajú iba prípady, ktoré prejdú psychiatrickou sieťou pomoci. Omnoho väčší počet je tých, ktorých systém nezachytí. Len za 1. polrok 2023 IPčko zaznamenalo medzi mladými od 15 do 18 rokov 369 pokusov o ukončenie života. V tom istom období psychológovia IPčka riešili 1620 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života od mladých v rovnakom veku. Pomoc a podporu u nás hľadajú všetky vekové kategórie, najviac zastúpenou vekovou kategóriou sú však mladí ľudia do 30 rokov, čo je cca 65 % všetkých našich kontaktov.
Sú dnes mladí ľudia naozaj menej psychicky odolní ako tí skôr narodení?
Mladí ľudia sa z hľadiska vývinovej psychológie nachádzajú v náročnom životnom období, sprevádzanom mnohými zmenami, vývinovými úlohami a potrebami, ale nemajú ešte dostatok životných skúseností na zvládanie ťažkých situácií, preto sa u nich často objavuje tendencia k extrémnemu, radikálnemu až fatálnemu riešeniu. Práve v tomto období najviac potrebujú pomoc a najmenej ju u dospelých hľadajú. V tomto veku nemajú ešte dostatočne vyvinutú práve tú časť mozgu, ktorá je „zodpovedná“ za rozhodovanie a reguláciu a taktiež nemajú dostatok skúseností, preto často konajú radikálne, extrémne, impulzívne, neuvážene a riskantne. Nemajú skúsenosti s riešením náročných situácií, pretože im ich v detstve pomáhali riešiť dospelí, ktorí sú pre nich zdrojmi bezpečia. V tínedžerskom období sa však tieto situácie pokúšajú riešiť sami, ale nemajú na to potrebné skills. Častokrát vstupujú do riešenia s tým „balíkom“ stratégií a zručností, ktoré odkopírovali, alebo konajú pudovo. Ak sa ocitajú v stresujúcej situácii, môžu na ňu reagovať rôzne,. Ak dlhšie pociťujú frustráciu v nejakej situácii, ktorú neriešia tí, od ktorých mladí človek očakáva aktivitu, preberú túto úlohu na seba, rozhodnú sa konať a ovplyvniť niečo, pričom nemusí ísť o spoločensky očakávané kultivované riešenie, ale o agresívne, riskantné, fatálne alebo nebezpečné.
Čo je podľa vás najčastejším zdrojom psychickej nepohody a problémov, ktorí mladí dnes prežívajú?
Naše skúsenosti z liniek pomoci z krízových služieb IPčko poukazujú na fakt, že počas týchto náročných rokov, v ktorých sme čelili pandémii, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, tragédiám, v ktorých prišli o život nevinní mladí ľudia a silnej polarizácii spoločnosti, sa výrazne zhoršil stav duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v citlivom a zraniteľnom veku. Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených problémov, ktoré sa počas 3 rokoch nabaľovali a zintenzívnili. Na našich linkách pomoci vzrástol počet žiadostí o pomoc výrazne, v roku 2019 sme uskutočnili takmer 25 000 pomáhajúcich komunikácií, v roku 2020 viac ako 52 000, v roku 2021 viac ako 71 000, v roku 2022 viac ako 178 000 a v 1. polroku 2023 viac ako 96 000, a to najmä v skupine mladých ľudí do 30 rokov. Prežívame náročné chvíle ako ľudia – jednotlivci, ale aj skupiny, či celá spoločnosť. Zvýšený počet žiadostí o pomoc však okrem toho, že ľuďom nie je dobre, hovorí aj o pozitívnom fenoméne, a to, že je stále viac ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc a nezostávajú so svojimi pocitmi osamote.
Myslíte si, že učitelia sú dostatočne pripravení zvládať neraz náročné situácie, do ktorých sa deti dnes dostávajú? Je na školách kvalifikovaný psychológ?
Systémová starostlivosť o duševné zdravie je oblasť, v ktorej ako krajina máme čo dobiehať. Dlhé čakacie doby, nie veľmi prehľadný systém pomoci, nedostatočné kapacity psychológov sú témy, ktoré určite musíme riešiť. Napriek hrozivým číslam je sieť psychologickej a psychiatrickej pomoci na Slovensku stále deravá. Pre celé Slovensko máme iba 48 pedopsychiatrov rov a stále sú školy, kde psychológov nemáme, alebo pracujú na čiastočné úväzky. Mnoho mladých nemá možnosť požiadať o pomoc, keď prežívajú niečo náročné, práve preto je dôležitá dostupnosť anonymnej, bezplatnej a nonstop psychologickej pomoci akú poskytuje aj IPčko.
V rámci IPčka sa venujeme aj vzdelávaniu odborníkov z pomáhajúcich profesií v krízovej intervencii, realizujeme workshopy pre odbornú verejnosť aj pre rodičov v témach fenoménov internetu a duševného zdravia, chodievame do škôl, kde realizujeme tzv. „Triednické hodiny s IPčkom“, tvoríme pomáhajúci obsah v podobe článkov, podcastov, videí a osvetové kampane k prevencii samovrážd a duševného zdravia. Minulý rok sme v spolupráci s Bratislavským krajom spustili projekt „JE OK, AK NIE SI OK“, ako reakciu na zhoršujúci sa stav duševného zdravia mladých ľudí a nárast krízových situácií v školskom prostredí. Projekt je koncipovaný z viacerých aktivít, čím sa podarilo psychologickú pomoc a podporu v rámci Bratislavského kraja uchopiť komplexnejšie a udržateľnejšie pre mladých ľudí, vedenie škôl, odborných aj pedagogických zamestnancov a zamestnankyne. Zrealizovali sme pomáhajúcu kampaň pre mladých ľudí JE OK, AK NIE SI OK, pomáhajúcu webovú podstránku niesomok.sk, špecializovanú e-mailová linku pomoci niesomok@ipcko.sk, vzdelávanie riaditeľov a odborných pracovníkov škôl a pôsobili sme aj priamo v školách pri riešení náročných situácií.
Rozhovor vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
