Povesti a mýty nás sprevádzajú po celý život. V Kátove (okres Skalica) je kat prítomný nielen v rozprávaní ľudí, ale aj v nadživotnej veľkosti. Našťastie, je z dreva a vytvoril ho miestny rezbár Andrej Irša. Ľudí však do Kátova priťahujú aj Kvetinové dni, či Záhorácko-slovácky betlehem. Ale aj o iných veciach sme sa pozhovárali so starostkou obce Ivanou Chrenkovou.
Ako je to vlastne s tým vaším kátovským katom?
Podľa starej povesti stáli na mieste budúcej dediny dva domy. V jednom – neďaleko vrchu Šibenica – býval kat a v druhom rybár, ktorý robil aj prievozníka. Kat bol pre ľudí asi o niečo záhadnejší ako rybár, a tak po ňom pomenovali obec. Iný výklad hovorí, že názov bol odvodený od germánskeho kmeňa Kvádov, ktorí toto územie obývali. Slovo Kátov však môže vychádzať aj zo základu slovesa kátiti, kácati. Podľa neho dedina vznikla na mieste vyklčovaného lesa. Takže, každý si môže vybrať, čo sa mu najviac páči
Vy ste sa narodili v Kátove, alebo vás sem zavial osud?
Narodila som sa v Skalici. Do Kátova som sa vydala pred vyše tridsiatimi rokmi. Mám jedného dospelého syna.
Čo vás priviedlo k práci starostky?
Devätnásť rokov som pracovala v samospráve, na pozícii samostatného odborného referenta. Samospráva neovplyvnila len môj pracovný, ale aj osobný život, prostredníctvom účasti na mnohých podujatiach a aktivitách súvisiacich so životom v obci. Na ich realizácii som sa podieľala nielen ako pracovníčka obecného úradu, ale aj ako dobrovoľníčka. V roku 2019 som prvýkrát kandidovala za starostku, teraz pokračujem v druhom volebnom období.
Pýchou vašej obce sú Kvetinové dni, ktoré ju preslávili aj v zahraničí…
Na toto podujatie, ktorého 22. ročník sa bude konať v máji, sme naozaj pyšní.Vzniklo z iniciatívy nášho rezbára Andreja Iršu, v spolupráci s Viktorom Klemonom ml. a miestnou samosprávou. Prvý ročník sa konal v roku 2001 a prilákal 2500 záujemcov. Termín tohto podujatia nevznikol náhodou. Práve v máji cítiť v prírode vegetatívnu silu rastlín, ktorá podnecuje aj človeka. Práve v tom čase sa usiluje o užšie spojenie s prírodou a návrat k nej. Viac ako v iných mesiacoch prejavuje úsilie o zlepšenie a skrášlenie životného prostredia. Toto kultúrno-spoločenské podujatie organizujeme na obecnom úrade: moja kolegyňa, poslanci obecného zastupiteľstva, ja a priamo v deň konania podujatia nám pomáhajú aj členovia MO JDS v Kátove, hokejbalový klub Medvedi Kátov, bezjbalový klub Outmen Skalica, a samozrejme, aj ďalší občania Kátova. Kvetinové dni sú najväčším podujatím, ktoré sa u nás koná. Má nadregionálny význam, prichádzajú k nám návštevníci nielen z blízkeho okolia, ale aj zo susednej Českej republiky. Počas dňa je veľký jarmok zameraný na záhradníctvo, remeselné výrobky a iný tovar. Pripravený je aj kultúrny program a veľa sprievodných podujatí. Za jeden deň sa u nás na Kvetinových dňoch vystrieda až 5000 návštevníkov.
Výnimočný je aj originálny Záhorácko-slovácky betlehem z 24 druhov drevín. Prezradíte o ňom viac?
Tento projekt sa uskutočnil v spolupráci so Strednou školou lesníckou a rybárskou v Bzenci a trval tri mesiace. Počas praktických vyučovacích hodín sa na výrobe jasličiek pod dohľadom umeleckého rezbára Andreja Iršu z Kátova a pedagógov školy podieľali študenti 3. a 4. ročníka. Vyrobený je z 24 druhov drevín, ktoré symbolizujú 24 hodín dňa, ale aj 24 mesiacov, vekovú hranicu neviniatok vyvraždených v Betleheme na príkaz kráľa Herodesa. Jeho realizácia bola uskutočnená vďaka dotácii z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika. Medzi prednosti tohto betlehemu patrí aj jeho skladnosť a prenosnosť.
Kátov už mediálne zviditeľnil aj jediný slovenský balzamovač…
Pán Radoslav Pekar pracuje so zosnulými už vyše 29 rokov. Okrem balzamovania a úpravy zomretých sa venuje aj prednášaniu k danej téme, prevažne pre študentov zdravotníckych škôl a zamestnancov pohrebných služieb. Takmer štvrťstoročie pracoval na Patologicko-anatomickom oddelení v skalickej nemocnici ako pitevný sanitár – asistent. Externe študoval na strednej zdravotníckej škole a pokračoval na vysokej. Náročný kurz balzamovania absolvoval u prvého českého balzamovača Petra Rambouska v Litoměřiciach. Svoju prevádzku otvoril v našom dome smútku v roku 2022.
Čo sa vám podarilo v obci dosiahnuť a na čom ešte treba popracovať?
Odkúpili sme budovu obecného úradu a po dlhých rokoch je tak konečne majetkom obce. Vykúpili sme pozemky pod domom smútku, ktorý bol následne prenajatý a v rámci nájomnej zmluvy bol zrekonštruovaný celý interiér. Areál cintorína bol čiastočne revitalizovaný, pribudla v ňom aj urnová stena. V areáli materskej školy sme zrealizovali nové detské ihrisko s finančnou podporou Úradu vlády SR, z programu „Podpora rozvoja športu na rok 2019“. Z Nadácie SPP, a. s. sme získali dotáciu na obnovu knižnice. V časti obce Kopanice a na parkovisku bol zrekonštruovaný chodník a v areáli MŠ a v parku sme vysadili nové stromy. Vybudoval sa optický internet – EHS, s. r. o., Skalica, bolo revitalizované športové ihrisko a vybudované workoutové ihrisko. V obci je veľa vecí, ktoré by bolo potrebné riešiť, keďže však bojujeme s nedostatkom financií, nemôžeme pri rozvoji napredovať tak, ako by sme chceli. Našou prioritou je udržiavať, zveľaďovať majetok obce a poskytovať služby občanom v takom rozsahu, ako doteraz.
Ako najradšej relaxujete?
Rada si odpočiniem pri dobrej hudbe, uprednostňujem džez, Dianu Krall a Petra Lipu. Je to pre mňa relax po každodennej práci s ľuďmi. Veľmi rada čítam knihy, mám rada aj prechádzky v prírode a rada poznávam históriu miest. Je obdivuhodné, čo naši predkovia dokázali. Stále sa máme od nich čo učiť.
Vidieť, že máte svoju prácu rada. Budete kandidovať za starostku aj v ďalšom volebnom období?
Uplynul len prvý rok môjho druhého volebného obdobia, takže ešte je priskoro sa nad tým zamýšľať…
Jozef Kollár, foto: autor + archív OÚ Kátov
Rozhovor vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
