Radosť, šťastie, dobrá nálada… Obrazy výtvarníka Petra Stankoviča (63) sú čarovné. Hovoria, aj keď nerozprávajú. Môžete sa na ne dlho pozerať a vždy v nich nájdete niečo nové, čo vás poteší a keď ste smutní, zahreje pri srdci. Rodák z Bratislavy žije už dlhé roky na Záhorí, ktoré by nevymenil za nič na svete.
Peter Stankovič má od detstva k Záhoriu hlboký vzťah. Jeho starenka bývala v Borskom Sv. Jure, kde ju často navštevoval. „Na Záhorí som veľmi spokojný, je prekrásne,“ vyznal sa Stankovič, ktorý dlhé roky žil v starom dome v Plaveckom Štvrtku, spolu so svojou manželkou, umeleckou šperkárkou Monikou a tromi synmi. Neskôr sa presťahovali do mlyna v Stupave, ktorý kúpil a rekonštruoval ešte v minulom storočí jeho svokor, akademický maliar Ján Vančo.
Na začiatku bol Disney
Kresliť začal od detstva, len čo udržal ceruzku v ruke. Od šestnástich má pri posteli umiestnený skicár, aby doň zachytil svoje sny. Na začiatkoch tvo by ho ovplyvnil Walt Disney. „Najmä pozadia jeho filmov. Neskôr to bol Michelangelo, Leonardo da Vinci, impresionisti, Bosch, Brueghel, Brunovský a svetoví ilustrátori, ktorých som odmalička chodil prekresľovať na Bienále ilustrácií Bratislava, do Véka. Po čase ma tam už púšťali zadarmo. Od svojich 10 rokov som tam trávil celé dni,“ prezrádza výtvarník. V časoch budovania socializmu bolo ťažké presadiť sa s niečím iným, ako bol socialistický realizmus. „Dostal som šancu v detských časopisoch, a za to som veľmi vďačný. Ale samozrejme, boli intrigy a udania, že maľujem americkým štýlom a používam západné farby, čo bola úplná blbosť. Vtedy ma zachránil majster Brunovský, ktorý sa vyjadril, že je to OK a ja som mohol ilustrovať ďalej,“ priblížil bezfarebnú dobu Peter Stankovič. Prvým a najdôležitejším kritikom jeho diel je jeho manželka Monika, umelecká šperkárka.
Život mu zmenila prvá výstava
V jeho obrazoch nájdete okrem optimizmu aj nostalgiu za starými časmi. Inšpirácie z detstva sú najsilnejšie, prichádzajú skromne, po častiach. Peter si pri ich stvárnení vytvoril vlastný a neopakovateľný štýl. „Trvalo to dlho a je za tým veľa práce. Samozrejme, človek má celý život tam vzadu, v mozgu, niečo uložené, ale chce to veľa práce a pozorovania, kým to vypláva na povrch. Popravde, ten štýl som realizoval už dávno, ale že by som sa tým mohol živiť, to mi ani vo sne nenapadlo. Záujem ľudí ma však presvedčil. Priateľka mi usporiadala prvú výstavu, ktorá mi úplne zmenila život,“ hovorí tvorca dobrej nálady a milovník života, ktorému sudičky nadelili do vienka aj hudobný talent.
V roku 1985 spoluzakladal prvú slovenskú funky skupinu A’Conto a o 7 rokov neskôr zabojovali o Bratislavskú lýru so skladbou Eurococktail. Kapela sa nikdy nerozpadla, v súčasnosti pracuje na nových nahrávkach a vystupuje príležitostne. Má vôbec Peter vo svojom naplnenom živote ešte nejaký nesplnený sen? „Áno, naučiť sa maľovať,“ smeje sa obľúbený výtvarník, maliar, ilustrátor, grafik a autor mnohých komiksov.
Jozef Kollár
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
