Ochotnícke divadlo Gbelík vzniklo v roku 2018. Úspešne oživuje ochotnícku tradíciu, ktorou sa Gbely pýšili v minulosti. Na začiatku bola skupinka nadšencov na čele s Petrou Horinkovou a Jánom Kohútom.
„Nevedeli celkom, ako by malo divadlo fungovať v praxi, ale ich zápal a nadšenie viedol až k prvej divadelnej hre s názvom Vdovobraní,“ prezradil režisér divadla Radoslav Irša.
Hrať v záhoráckom jazy-ku bolo pre divadlo Gbelík vždy samozrejmosťou. Súbor režíruje Radoslav Irša, absolvent réžie Filmovej akadémie Miroslava Ondříčka v českom Písku. Ako sa dostal medzi ochotníkov? „Asi tri mesiace pred premiérou hry Vdovobraní ma pozvali na skúšku, aby som im hru pred prvým vystúpením zhodnotil. Od tej doby som sa stal súčasťou divadelného súboru ako režisér,“ hovorí Radoslav Irša. Vdovobraní malo u divákov velký úspech. Po ňom nasledovali ďalšie dve autorské hry.
Zatiaľ najúspešnejšou sú Červené šatky, zasadené do roku 1984. Príbeh hovorí o vzájomných nezhodách občanov mestečka okolo tajomného dedičstva. Hra Kocúr v botách vychádza zo známej rozprávky. „Z veľkej časti však ide o autorský text zasadený do prostredia severného Záhoria, kde sa Kocúr na úteku po krivom obvinení ujme chudobného Peťu a zaumieni si, že ho ožení s princeznou. Diváci by ho mohli vidieť 20. apríla v Trnave, na Malej scénickej žatve,“ približuje R. Irša, ktorý sa dnes neživí tým, čo vyštudoval, ale pracuje v rodinnej firme. V Gbelíku ho napĺňajú najmä priateľstvá a spoločné nadšenie z tvorby. „Momentálne skúšame novú hru o gbelskom objaviteľovi ropy Jánovi Medlenovi. Vychádzame z reálnych udalostí, ale opäť ide z velkej časti o fiktívne a autorské dielo, samozrejme, v záhoráčtine. Ide o vážnejšiu hru, ale sú tam aj komické prvky. Ja som sa s touto myšlienkou pohrával už dlhší čas. Ján Medlen je predsa len najznámejšia gbelská osobnosť a má za sebou zaujímavý príbeh. Navyše sa na ňom a na jeho príbehu objavenia ropy a plynu dá veľmi pekne stavať aj v rámci iných tém. Ale to by som ešte neprezrádzal. Premiéra by mala byť koncom tohto roka,“ prezrádza režisér.
Jedným z najvýraznejších poznávacích znamení divadla je aj autorská hudba Mateja Vrbňáka. Divadlo Gbelík je u divákov čoraz populárnejšie. So svojimi hrami cestuje najmä po Záhorí, no vystupovalo aj na Bratislavskom hrade, v Trnave na Malej scénickej žatve, či v Liptovskom Mikuláši na prehliadke Belopotockého Mikuláš.
Autorské divadlo
Zatiaľ najúspešnejšiu hru, Červené šatky, napísala Petra Horinková, dodatočné úpravy robili Radoslav Irša, Petra Volková a Jana Masárová. So šatkami postúpili na Belopotockého Mikuláš. Kocúr v botách je dielom Radoslava Iršu. Vychádzal najmä z japonskej adaptácie Kocúra v botách z roku 1969, keďže išlo o jeho obľúbenú detskú rozprávku. Inšpiráciu hľadal aj v záhoráckych povestiach, najmä v holíčskom čertovi a kopčianskych bosorkách. Najväčšou odmenou pre tvorcov a hercov divadla je to, že ľudia odchádzajú z ich predstavení vysmiati a v dobrej nálade…
J. Kollár
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
