Petíciu proti podnikateľskému zámeru spoločnosti SETECO, s. r. o. vybudovať v Senici prevádzku na úpravu odpadov pre ich využitie v obehovom hospodárstve do 3. apríla podpísalo 407 ľudí. Na internete bola petícia už uzatvorená, v papierovej podobe stále pokračuje.
Petičné hárky sú k dispozícii do 30. apríla na mestskom úrade. “Proti zámeru spoločnosti SETECO vznikli v Senici dve petície. Prvá, ktorá mala názov Petícia proti vybudovaniu spaľovne plastov, bola pozastavená, pretože ju spoločnosť SETECO obvinila zo zavádzania. Prevádzka údajne nebude plastový odpad spaľovať, ale termochemicky spracovávať. Preto vnikla nová petícia, ktorá je vyjadrením nesúhlasu s realizáciou projektu na spracovanie plastových odpadov v meste Senica. Druhá petícia v papierovej podobe ešte pokračuje. Odovzdaná bude na Okresný úrad životného prostredia, ktorý bude o veci rozhodovať. Momentálne prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Okrem petícií sa organizácie i mesto samotné zapojili do pripomienkovania projektu v procese EIA,” vysvetlila predsedníčka komisie životného prostredia pri MsÚ Ľubica Krištofová.
V Senici má byť prevádzka postavená 550 m od obytnej zóny, čo je primálo na to, aby sa tu obyvatelia cítili bezpečne. “V Senici máme s chémiou svoje skúsenosti. Na Kaplinskom poli vybudovali prevádzku na výrobu kanadských šindľov, ktorá mala byť bezproblémová. Samotná výroba možno aj je, problém tvorí uskladnený vyrobený materiál, ktorý je pôvodcom dechtového zápachu zamorujúceho obytné zóny mesta,” pripomína Krišotofová.
Zo strany investora zostali dodnes nezodpovedané mnohé otázky. “Podnik by mal spracovávať len istý druh odpadu s požadovaným zložením. Čiže taký plast, ktorý neobsahuje prímesi, napr. ťažké kovy. Kto a ako dokáže takýto materiál v zbernom dvore roztriediť, keď už aj obyčajné plastové fľaše majú rôzne chemické zloženie? A je vôbec možné takéto triedenie? Linka dokáže spracovať až 17 ton odpadu za deň. Mesto vyprodukuje 30 ton odpadu mesačne. Kde zoberú dostatok odpadu? Chcú ho sem dovážať? Ak by sa do procesu dostali plasty s rôznym obsahom látok, trebárs ťažkých kovov, alebo mechanicky znečistené, ovplyvnilo by to zloženie všetkých výstupných produktov. Ťažko by sme mohli hnojiť pôdu s tuhým uhlíkovým zvyškom z pyrolýzy. Obavy u obyvateľov vyvolávajú aj informácie o haváriách podobných závodov v Lučenci a Lieskovci pri Zvolene. Varovný je aj prípad 50-násobného prekročenia limitov fenolu v Dunajskej Strede v blízkosti prevádzky na pyrolýzu pneumatík,” dodáva Krištofová.
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
