Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním sa aj na Záhorí prejavujú čoraz častejšie. Výkyvy počasia predstavujú pre poľnohospodárov reálne obavy z nadchádzajúcej úrody. Na problematiku vyplácania pomoci sme sa pýtali hovorkyne Jany Holéciovej zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

foto Envato Elements / CreativeNature_nl

Čoraz výraznejší problém, kedy poľnohospodárom aj záhradníkom ničia úrodu silné dažde, či naopak dlhotrvajúceho sucho sa prejavuje aj na Záhorí. Tieto výkyvy počasia sa striedajú s nadpriemerne vysokými teplotami vzduchu a mrazom vo vegetačnom období. Táto situácia každoročne spôsobuje komplikácie s úrodou, ktorá je často taká nízka, že sa poľnohospodárom neoplatí pokračovať v pestovaní plodín. O to viac, ak pomoc zo strany štátnych orgánov nie je systémová.

Podľa údajov, ktoré nám poskytla Jana Holéciová z SPPK, len za rok 2023 v regióne Senica a Skalica spôsobilo sucho a premnožené hraboše škody vo výške cez 500 tisíc eur. Najviac poškodené plodiny boli kukurica, cukrová repa alebo repka ozimná. V oblasti Malaciek boli straty ešte vyššie a to za necelý milión eur. Na tomto území okrem sucha a premnožených hrabošov trápili poľnohospodárov aj silné dažde.

Trnavské rádio Tak akorát 2024

Pestovatelia na Záhorí majú v posledných dňoch obavy najmä z mrazu vo vegetačnom období. To v roku 2023 spôsobilo škody za vyše 20 tisíc eur. Tieto údaje nahlásila Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Senici. Údajmi za rok 2024 zatiaľ regionálna komora nedisponuje, dá sa však očakávať, že mrazy môžu spôsobiť škody v približne rovnakej výške ako za minulý rok. „Aj samotní ovocinári doteraz hovorili, že zatiaľ sa našim ovocinárom – profesionálnym pestovateľov, ktorí používali počas mrazivých nocí protimrazovú ochranu, podarilo zvládnuť situáciu a ochrániť kvitnuté stromy pred mrazmi,“ dodala Jana Holéciová. O vyčíslovaní škôd mrazom je ešte predčasné, poľnohospodárov môže potrápiť až do mája.

Problémy, ktoré spôsobuje globálne otepľovanie predstavujú pre pestovateľov finančné riziko. To sa aspoň čiastočne snažia riešiť aj štátne orgány, ako uviedla Jana Holéciová z SPPK: „napríklad v roku 2018 vláda spätne preplatila škody po jednom z najhorších suchých liet, ktoré zažili poľnohospodári v roku 2017. Druhýkrát dostali odškodnenie za sucho v roku 2022 vo výške 50 mil. eur za mimoriadne extrémne sucho z rovnakého roka.“ Ako ďalej uviedla, odškodňovanie nie je zo strany štátu systémové. Pestovatelia by skôr privítali vznik rizikového fondu, kam by prispievali poľnohospodári a štát. Lepšie riadenie rizík v poľnohospodárstve by tak bolo systémovejšie aj predvídateľnejšie.

Pálfyovci Knihy.Zahori

„Upozorňujeme kompetentných na potrebuje lepšieho manažmentu s vodou v krajine, aby sme ju viac zadržiavali a v suchých obdobiach používali napríklad aj na zavlažovanie úrody.“ Čiastočným riešením je podľa Holéciovej aj vystupovanie v médiách, kedy upozorňujú na klimatické zmeny a apelom na politikov.

Prognózy škôd a množstvo úrody je ešte predčasné, keďže sa mrazy môžu vyskytnúť aj v máji. Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovorí, že rozhodujúci vplyv na úrodu bude mať opäť počasie. Na záver dodala, že v budúcnosti bude potrebné reagovať aj na pestovanie plodín v iných lokalitách Slovenska, kde sú priaznivejšie podmienky. Platí to napríklad v prípade zemiakov, ktoré poľnohospodári pestujú na juhu a juhozápade Slovenska, kde sú závlahové sústavy, či cukrovej repy. Pri ovocných stromoch sa zase používajú šľachtené odrody odolnejšie voči jarným mrazom.


.
Toto je čítané

Vyše 600 bežcov a bežkýň vo Volkswagen Slovakia podporilo výnimočné deti

Areálom automobilky Volkswagen Slovakia sa v sobotu poobede rozbehlo viac ako 600 bežcov…

BM Salon EV