Pred vyše 10 rokmi obnovili tradíciu ochotníckeho divadla aj v Lozorne. Na konte majú dve autorské hry, jednu buffonádu od Ivana Bukovčana a aktuálne hranú komédiu dell’arte – Čertice alebo škriepky v Chiozze od Carla Goldoniho. Okrem toho žnú úspech aj s rozprávkou Dvaja tovariši, ktorá si získala nielen najmenších v škôlke, ale aj deti zo základnej školy.

Názov divadla VaDiDlo vznikol úplnou náhodou. „Pri písaní – ochotnícke DIVADLO – sa od únavy prešmyčkou stalo – VaDiDlo. Je to aj taká slovná hračka, ktorá sa nám zapáčila a už nám tento názov zostal,” prezrádza zakladateľka a režisérka divadla Katarína Straková.

Konkurzy do súboru nerobia, snažia sa vyberať scenáre tak, aby postavy vykryli aktuálny stav divadelníkov, alebo si ich prispôsobia na svoj počet. „Hra nás musí osloviť. Samozrejme, naše divadelné dvere sú stále otvorené a ktokoľvek má záujem s nami hrať, je vítaný,“ doplnila Straková, ktorej sa po koronaviruse podarilo obnoviť aj Divadelno-literárny krúžok pre deti a mládež. Detváky si improvizačnými hrami začínajú uvedomovať priestor a vnímanie seba, divadelných kamarátov a existenciu hľadiska. Formou jednoduchej improvizácie sa ponárajú do sveta vlastnej fantázie.

Čo je doma, to sa počíta…

Najväčší úspech majú lozornianski ochotníci na domácej pôde. „Pri premiére, ale aj reprízach, nám kapacita sály nestačí. Dôležitá je pre nás spokojnosť a odozva divákov po predstavení. Je to odmena aj pocit, že tá námaha má zmysel. Emočné reakcie ľudí sú pre mňa hnacou silou do ďalšej práce,“ približuje režisérka a pokračuje: „Za tento zážitok som veľmi vďačná. Je to zaujímavé, ale povedala by som, že asi každá inscenácia bola úspechom a na každú hru diváci reagovali pozitívne, aj keď hry v repertoári máme rôznorodé. Samozrejme, od začiatku vzniku divadla sme ako divadelníci prešli dlhú cestu a stále sa máme čo zlepšovať a učiť.“

Divadlo VaDiDlo pre ňu znamená slobodne realizovať predstavy a prostredníctvom divadelníkov priblížiť dielo divákovi. „V procese tvorby inscenácie sa dokážeme zasmiať, oddýchnuť si a prehodiť sa na inú vlnu ako je bežný život a práca. Na druhej strane, je to aj drina a obeta venovať svoj voľný čas takejto záľube na úkor rodiny. Najväčším problémom je čas, ktorý delíme medzi rodinu, priateľov, prácu, iné záujmy a divadlo. Ako každé ochotnícke divadlo, aj my zápasíme s nedostatkom financií. Získavame ich formou darov, z príspevkov 2 % od našich priaznivcov a uchádzame sa aj o dotácie a granty.”

Všetko radšej kontroluje dvakrát

Samozrejme, ani v ochotníckom divadle nie je núdza o úsmevné situácie. „Keď sme začínali hrávať mimo Lozorna s našou prvotinou, tak sa nám stalo, že sme tak šikovne balili kostýmy a kulisy, že časť sme nechali u nás doma. Zistili sme to až v Budmericiach. Našťastie, všetko dobre dopadlo. Vtedy eštelen záujemca o hranie v našom divadle sa pre to zastavil. Podobné sa nám stalo pri rozprávke, všetko sme si prichystali v chodbe pri dverách v kulturáku a zase sme časť tých vecí zabudli vziať. Našťastie to nebolo ďaleko, iba zo Stupavy. Všetko sa stihlo, ale pre mňa to bolo veľké ponaučenie. Radšej všetko kontrolovať viackrát, prípadne si zapisovať, čo všetko sa má zobrať a či je to v aute. A prísť dostatočne včas pred predstavením na miesto, aby sme mali možnosť ešte sa otočiť,“ prezrádza na záver režisérka Katarína Straková.

S aktuálne hranou inscenáciou Čertice alebo škriepky v Chiozze prešlo VaDiDLo od Bratislavy až po Rohožník a stále viac si získava svojho diváka. Najbližšie by mali odohrať ďalšiu reprízu tejto hry 26. mája v Kuchyni. Momentálne pripravuje VaDiDlo novú rozprávku pre deti, ktorej premiéra je naplánovaná na december.

Jozef Kollár

Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák


.
Toto je čítané

Vedúca sestra vnútorného lekárstva Fakultnej nemocnice AGEL Skalica Katarína Filípková získala ocenenie

Aj tento rok si pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier a pôrodných asistentiek…

20 rokov