Vznikali postupne. Sološnicki ochotníci sa vyformovali zo skupiny ľudí, ktorí sa snažili robiť divadlo, no chýbal im režisér. Pripravili Krížovú cestu pred kostolom, ale na krátke divadelné predstavenie o Sološnickom zázraku im už sily nestačili. Situácia sa výrazne zmenila príchodom režisérky Sáry Zetocha Čermákovej v roku 2016.
Počas uvažovania o hre Sološnický zázrak prišla nadšenkyňa ochotníckeho divadla Petronella Pohánková za Sárou Zetocha Čermákovou a povedala jej: „Buď tam prídeš, alebo to celé zruším.“ Sára v tom čase študovala divadelnú réžiu na brnianskej Janáčkovej akadémii a robiť ochotnícke predstavenia ju nelákalo. „Aby som mala čisté svedomie, tak som sa prišla pozrieť na jednu skúšku a poskytla som zopár rád. V extrémne krátkom čase, počas 3-4 skúšok, sme dali dokopy asi 20-minútové predstavenie na Petrin text. Chytilo ma to a už som neodišla,“ prezrádza Sára o svojich začiatkoch v divadle v júni 2016.
Ľudia v súbore sa striedali, niektorí ostali, iní odišli, mnohí sa pridali. Dôležité je, že počet záujemcov rastie. Sú to nielen herci, ale aj pomocníci k technike. Približne dva roky trvalo, kým sa vytvorila stabilná základňa divadla. V roku 2018 už spolu pripravili svoj prvý divadelný Festival na 4 sudoch. Vznikal ako oslava 100. výročia 1. zmienky o ochotníckom divadle v Sološnici, k tradícii ktorej sa hrdo hlásia.
Medzi hercami v súbore nájdete hasiča, plynára, sekretárku, účtovníčku, elektrikára, stavbára, učiteľku, vojaka, údržbára, kozmetičku a iných. Dôležitú časť tvoria dôchodcovia a študenti. Hercov je aktuálne okolo štyridsať, a to vo veku od 4 až do 70 rokov. „Teraz sme prvýkrát hľadali herečku pre konkrétnu postavu, ale keďže si texty píšeme sami, vytvárame ich priamo na osoby, ktoré máme. Snažíme sa, aby si zahrali všetci. Konkurzy nerobíme aj preto, lebo ľudia k nám prichádzajú prirodzene,“ vysvetlila režisérka.
Inšpirácia aj z kroník obce
Sološnickí ochotníci si píšu autorské hry, pričom vychádzajú z miestnych kroník, ale aj z rozprávania. Na javisko prinášajú príbehy a témy, ktoré sa Sološnice bytostne dotýkajú. Pridaná hodnota je v tom, že po každej inscenácii vznikne debata, keď ľudia v obecenstve vravia, že to, o čom hrali, sami zažili, alebo o tom počuli. Takýmto spôsobom spracovali do hry aj denník pána Bakana, významného obyvateľa Sološnice. Jeho poznámky z 1. svetovej vojny im vytvorili základ pre scenár. Spracovali aj tému karantény, ktorá v roku 1973 postihla obec. Inscenácia Sološnický zázrak hovorí o uchránení obce pred zničením, pred koncom 2. svetovej vojny. „Aktuálne tvorím inscenáciu o Klube žien, ktoré si hromadne v roku 1974 robili vodičský preukaz. Za dôležitú považujem aj inscenáciu o ľuďoch, ktorí zo Sološnice emigrovali na Západ. Všetky texty píše Adrián Kovár a odvádza naozaj dobrú prácu,“ vraví Zetocha Čermáková.
Sološnickí ochotníci sa snažia mať jednu novú hru ročne. Aktuálne pripravujú hru Šoferák, ktorej premiéra by sa mala uskutočniť 9. júna v Sološnici a repríza 22. júna, taktiež doma. „Ak sa nám to podarí, určite s ňou budeme aj cestovať,“ sľubuje režisérka.
Festival na 4 sudoch
Sološnícki ochotníci od roku 2018 organizujú Festival na 4 sudoch, ktorý sa tohto roku uskutoční 22. júna. „Vytvorili sme ho ako podujatie pre všetky vekové kategórie. Snažíme sa do Sološnice priniesť rôzne druhy umenia. Program tvoria workshopy, divadlá, koncerty… Pripravujeme ho už šiesty rok. Bez všetkých divadelných dobrovoľníkov, ktorí na ňom intenzívne pracujú, by nikdy nevznikol,“ dodáva Sára Zetocha Čermáková.
J. Kollár
Článok vyšiel v partnerskom týždenníku Záhorák
