Svadobné zvony dnes zvonia v mnohých obciach a mestách. Len v jednom meste mali ale tradíciu viac ako metrových tort v štýle Biedermeier.

Skalické svadobné torty mali množstvo poschodí | Zdroj: Záhorské múzeum

Skalický trdelník poznajú hádam všetci. Mesto na Záhorí je okrem toho preslávené kvalitnými lokálnymi vínami. V minulosti však na zozname lokálnych dobrôt zo Skalice trónili aj skalické svadobné torty. Tradícia je podľa miestnych dnes skôr na ústupe. Pozrime sa teda na jej korene.

Viac sa o skalických svadobných tortách píše v knihe Skalica z roku 2015. Podľa nej sa typická skalická svadobná hostina bez skalickej svadobnej torty nezaobišla. Tradične ide o vysokú cukrovinku primárne zloženú z orechového cesta a bielkového snehu s bohatým zdobením. Vizuálne bola ovplyvnená viedenským spôsobom života a umeleckým štýlom Biedermeier z 19. storočia.

Šikovná cukrárka z ľudu pri zložitom zdobení | Zdroj: Záhorské múzeum

Táto módna vlna sa postupne dostávala aj do menších miest vrátane Skalice. „Torty nesmeli chýbať ani na jednej skalickej svadbe. Ani na svadbe v inom regióne, keď jeden z partnerov nebol z nášho mesta,“ píše sa v publikácii. Torty podľa nej objednávala a vyberala kmotra, ktorá neveste darovala aj svadobný čepiec. Počet tort na svadobnej tabuli mal tiež svoju symboliku – čím ich bolo viac, tým bohatšia to bola rodina.

Cukrárky pri práci. Platilo: čím viac tort, tým majetnejšia rodina | Zdroj: Záhorské múzeum

Technológiu a zdobenie skalických svadobných tort poznali len niektoré ženy z ľudu, ktoré boli síce neškolené, no veľmi zručné. Torty sa tak podobali na hotové umelecké diela. Zachovali sa aj recepty. Na jednu tortu ste potrebovali päť kilogramov cukru, 30 kusov čerstvých vajíčok a tiež arómy v podobe citróna a vanilky. Potrebný bol aj jeden kilogram orechov. Cesto potom skalické ľudové cukrárky piekli v trojuholníkových formách, ktoré boli očíslované podľa veľkosti. Upečené pláty sa na seba postupne vyskladali a nasledovalo ozdobovanie.

„Zdobenie tvorila snehová biela a farebná mriežka, spôsobom pripomínajúcim háčkovanie. Dopĺňali ju galantérne ružičky, prípadne jabloňové kvety s lístkami. na vrchný diel posadili kytičku umelých kvetov a mašle,“ píše sa v knihe Skalica s tým, že výzdoba vždy ladila s nevestiným čepcom.

Hotové, viac ako metrové torty sa potom nosili do svadobného domu. Počas hostiny ich rozoberali na jednotlivé pláty. Často potom skalické svadobné torty tvorili súčasť výslužky. Tradície okolo fenoménu skalických svadobných tort sa šírili ústnym podaním. Podľa posledných informácií sa v jednej domácnosti ešte zachovali a tak existuje nádej, že tradícia úplne nevymrie.


.