Tohtoročná jeseň bude krásne slnečná a farebná, bez kvapky dažďa. Tešíte sa? Bohužiaľ, vám nemôžeme zaručiť takéto počasie v uliciach Malaciek a tak sme pre vás v Mestskom centre kultúry pripravili takéto scenérie v priestoroch galérie MCK. V mesiaci október vám predstavíme tvorbu troch dám, zakladateliek slovenského moderného divadelného kostýmu. Výstavu pripravilo Mestské centrum kultúry Malacky v spolupráci s Divadelným ústavom Bratislava. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 29. 9. o 16.00 h v galérii MCK (Záhorácka 1919, 1. poschodie) a výstava potrvá do nedele 23. 10.
Kostýmy týchto žien zdobili už nejedno divadelné predstavenie. Dokonale dotvárajú atmosféru každej hry, ktorá sa pod ich taktovkou na javisku ukázala. Práca troch dám slovenského divadelného kostýmu na doskách bratislavských i mimobratislavských divadiel bola viackrát ohodnotená prestížnymi medzinárodnými cenami. Významné kostýmové výtvarníčky a hlavne obdivuhodné dámy Ludmila Purkyňová, Helena Bezáková a Stanislava Vaníčková, to sú mená žien, ktoré diela hodno obdivovať nielen počas našej októbrovej výstavy.
Problematika divadelného kostýmu sa v našich divadelných dejinách viaže na divadlo až po roku 1945. Divadelné kostýmy boli navrhované zväčša maliarmi a scénickými výtvarníkmi. Na Slovensku sa kostýmové výtvarníctvo ako špeciálna disciplína objavilo až s menom Ludmily Purkyňovej, ktorá sa venovala tridsaťpäť rokov slovenskej scénografii. Vytvorila návrhy k takmer 200 činoherným inscenáciám a pôsobila ako kostýmová výtvarníčka Slovenského národného divadla. Jej pričinením sa divadelný kostým stal plnohodnotnou súčasťou divadelného procesu. Jej profesionálna činnosť začínala ilustráciou a prácou výtvarnej redaktorky detských časopisov. Tu sa začal zápas výtvarníčky o výraz slova a úsilie o štýlovú harmóniu. Nie náhodou jej pre kostýmy v opere Rienzi udelili zlatú medailu. Pribudli aj ďalšie vyznamenania a v roku 1980 aj titul zaslúžilá umelkyňa. Jej celoživotnou láskou boli opera a balet. Vo svojich kostýmoch využívala na zdôraznenie ornamentiky široké bohato riasené plochy plášťov. Mala cit pre jemné tónovanie farieb, nadužívanie farebnosti jej bolo cudzie. Bola perfekcionistka a dôsledne vyžadovala preniesť kresby výtvarných návrhov do realizácií. Obdivuhodná je aj rôznorodosť jej prác. Rada používala zväčšený detail, ktorý v podobe ornamentálneho dekóru zaujímavým spôsobom riešila v operách Ifigénia v Aulide a Rienzi.
Ďalšia dáma slovenského divadelného kostýmu, ktorú si na výstave predstavíme, takmer polstoročie pôsobila tiež na pôde Slovenského národného divadla v Bratislave. Výraznou črtou v prácach Heleny Bezákovej bola pre ňu typická bohatá farebnosť. Od svojho pedagóga Jána Mudrocha si vypestovala cit pre farbu a tá sa stala v jej tvorbe dominantnou. Farba má vysokú výpovednú hodnotu a to hlavne pri tvorbe kostýmov pre historické hry, opery a romantické balety. Farebná vízia Heleny Bezákovej dokáže vygradovať dej drámy od úvodnej zápletky až po rozuzlenie. Farebné, materiálové a tvarové variácie robia z jednotlivých kostýmov priam samostatné umelecké artefakty. Vytvárala aj zaujímavé plastické štruktúry, ktoré často stavia do kontrastu s hladkými povrchmi, čím neraz dosahuje až sošnosť hereckých kostýmov. Pre jej tvorbu je typickou črtou i bohatá pestrá štruktúra a vrstvenie materiálov. Ako kostýmová výtvarníčka spolupracovala tiež s televíziou. Bola ohodnotená viacerými cenami a verejnými uznaniami. Jej kostýmové realizácie boli v 70. rokoch ocenené na prestížnych medzinárodných výstavách zlatými medailami. V roku 1971 na medzinárodnej výstave scénografie a divadelnej architektúry Pražské Quadriennale a v roku 1973 na brazílskom Bienále výtvarného umenia v Sao Paolo.
Posledne spomenieme niečo z tvorby ďalšej kostýmovej výtvarníčky, ktorej práce tiež na výstave uvidíte. Meno Stanislavy Vaníčkovej sa spája najmä s prvou slovenskou divadelnou režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou. Jej kostýmy boli zároveň psychologickými štúdiami. Stanislava Vaníčková sa od roku 1954 venovala divadelnému kostýmu na pôde bratislavskej Novej scény. Striedavo spolupracovala s viacerými scénografmi. Precízne spracované detaily v jej práci ustupujú do pozadia. Tu sa na povrch prediera hlavný prvok v jej tvorbe, a to proporcia a línia. Figúru modeluje tak, aby bola neoddeliteľnou súčasťou dramatickej postavy. V kostýmových výpravách sa inšpirovala v súčasnosti aktuálnymi módnymi trendami. Z jej tvorby môžeme spomenúť návrhy pre SND, Shakespearov Hamlet a Nová scéna Andrejevova inscenácia Ten, čo dostáva za uchá.
Kto má rád divadlo a výtvarné umenie si na výstave troch dám, určite nájde svoje. Odevy, ktoré uvidíte, mali na sebe hrdinovia rôznych predstavení. Dotvárali ich charaktery, nálady či osobnosť. Inak to nie je ani pri odevoch ako takých, ktoré nosíme denne, každý z nás. Naše oblečenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou prezentácie našej osobnosti. Je iba na nás, ako chceme, aby nás svet videl a čo mu chceme ukázať, no voľme to vždy srdcom.
Obohacujúci zážitok a umeleckú jeseň všetkým želá Natália Chabadová.
Výstava bude sprístupnená:
ut – pia: 9.00 – 17.00
so – ne: 14.00 – 17.00
Mestské centrum kultúry Malacky
