Pred rokom začala reforma stredných škôl. Cieľom rezortu a samosprávnych krajov bolo zvýšiť kvalitu vzdelávania. Na rad teraz prichádzajú aj základné školy. Menšie sa majú zlúčiť do väčších celkov. Súčasťou návrhu je však aj zmena financovania súkromných a cirkevných škôl.
Podľa Tomáša Druckera je na Slovensku príliš veľa malých škôl. Tie zo slov ministra nedokážu zabezpečiť kvalitu. „Nie je to vina obcí ani rodičov, ale dôsledok zlého nastavenia pravidiel. Preto ich meníme. Nie silovo, ale rozumne a so zámerom pomôcť školám spolupracovať a zlepšiť kvalitu.“
Zmena sa dotkne všetkých
Záverečná správa Útvaru hodnoty za peniaze ukazuje, že na Slovensku je vysoký podiel malých škôl. Ministerstvo chce preto zmeniť výpočet veľkostného koeficientu na úrovni obce, ako aj presunúť žiakov do väčších škôl s voľnou kapacitou.
„Necelá štvrtina má menej ako 50 žiakov a viac ako 600 škôl nespĺňa zákonom stanovený minimálny predpokladaný počet žiakov pri zriaďovaní školy. Približne 130 z týchto škôl má pritom v blízkosti dostupnú inú školu s voľnou kapacitou,“ spresňujú analytici.
Nová legislatíva má platiť pre všetkých zriaďovateľov, vrátane cirkevných a súkromných. „Malé školy dostanú možnosť aktívne vytvárať školské klastre, formálne partnerstvá umožňujúce zdieľanie učiteľov, priestorov či personálu,“ uviedlo ministerstvo.
Zmeniť sa má aj prístup k školským obvodom, keď má vzniknúť centrálna evidencia. Rezort zmenu odôvodňuje zabránením segregácie, zabezpečením dostupnosti a efektívnejším využitím kapacity.
Nový systém financovania neverejných škôl
Od školského roka 2027/2028 má navyše platiť aj zmena financovania súkromných a cirkevných škôl. „Budú si môcť vybrať medzi plnou verejnou podporou bez poplatkov a selekcie detí, alebo čiastočným financovaním pri zachovaní slobody výberu,“ hovorí rezort školstva.
Práve táto zmena vyvolala v posledných dňoch rozruch, keď plný príspevok má dostať len tá škola, ktorá prijíma žiakov z obvodu a nevyberá školné.
Reforma zároveň posilňuje práva detí na vzdelávanie v jazyku menšiny. Ministerstvo hovorí, že každé jedno euro má zostať v systéme vzdelávania. Využiť ho chcú podľa Tomáša Druckera efektívnejšie a férovejšie.
„Ambíciou tejto revízie je spojiť úsilie o lepšie výsledky v školstve s dôrazom na vyššiu efektívnosť a hodnotu za peniaze,“ uviedol riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Martin Haluš.
Náročnejšia prevádzka malých škôl podľa ÚHP stojí štát prostredníctvom veľkostného koeficientu približne 100 miliónov eur ročne.
„Ich žiaci dosahujú slabšie výsledky aj po zohľadnení socioekonomického prostredia. Menšie školy majú tiež vyšší investičný dlh, nižšiu odbornosť vyučovania a zriaďovatelia nemusia mať dostatočné administratívne kapacity na ich manažment,“ dodal Útvar hodnoty za peniaze.
