Podľa archeologických výskumov je oblasť dnešnej Senice trvalo osídlená už približne 7 700 rokov. Prvé stopy ľudskej prítomnosti siahajú až do staršej doby kamennej – paleolitu. Významné nálezy pochádzajú z lokalít Kunov, Čáčov a Sotina.
Najstaršie obdobie osídlenia regiónu spadá do rokov 500 000 až 8 000 pred naším letopočtom. V tomto čase tu žil človek neandertálsky i raný Homo sapiens. Archeologicky významný objav sa podaril v roku 1961 počas výstavby Kunovskej priehrady. Robotníci vtedy v hlbokých vrstvách spraše narazili na zub a časť kla mamuta srstnatého. Nálezy potvrdzujú, že v tejto oblasti žila megafauna doby ľadovej, vrátane nosorožcov srstnatých a jaskynných medveďov.
Výrazná zmena nastala v neolite, okolo roku 5 600 pred n. l., keď sa do oblasti nasťahovali prví roľníci. Tí patrili ku kultúre so staršou lineárnou keramikou. Osady vznikali najmä v lokalitách Kolónia, Sotina a Kunov. Obyvatelia obývali južné svahy nad záplavovými územiami a boli už usadlíkmi – nachádzajú sa tu stopy po príbytkoch aj remeselnej výrobe.
Archeológovia objavili aj textilné závažia a prasleny, ktoré naznačujú spracovanie ľanu a živočíšnej srsti. Keramika s lineárnymi vzormi patrí k najvýznamnejším nálezom – umožňuje presné datovanie a zaradenie do konkrétnych archeologických kultúr.
Osídlenie pokračovalo aj v ďalších historických obdobiach. V roku 1942 bol na území Senice objavený zlatý diadém z prelomu doby bronzovej a železnej, ktorý sa spája s prítomnosťou kočovných Kimmerijcov – starovekého jazdeckého národa. K obdobiu Rímskej ríše zas patrí hrob germánskej ženy nájdený v Čáčove.
Nálezy potvrdzujú, že územie Senice bolo vďaka priaznivým prírodným podmienkam vyhľadávaným miestom pre ľudí v rôznych obdobiach – od lovcov mamutov až po prvé usadlosti roľníkov a historické komunity.
zdroj senica.sk
