Keď sa povie Skalica a šport, väčšinu z nás napadne hokej. Mohli by sme spomenúť pri bližšom interese aj futbal, volejbal, tenis či hokejbal. Málokto ale vie, že v Skalici žije človek, ktorý sa venuje jednej z najstarších atletických disciplín a tou je atletická chôdza.
33-ročný Milan Rízek sa venuje chôdzi už vyše 15 rokov a medzi svoje najväčšie úspechy radí 7. miesto na Európskom mítingu v švajčiarskom Lugane, 26.miesto na Európskom pohári v Metz (Fr), 1. a 3. miesto na Európskom mítingu v Poděbradoch v súťaži družstiev, 3. miesto v Grand Prix Slovenska (GPS) 2011.
Väčšine ľudí pri slove chôdza príde na myseľ akt premiestnenia sa pomocou vlastných síl z miesta A do miesta B. Ako ťa napadlo, že sa budeš venovať práve tejto disciplíne?
„Všetko to začalo v roku 1988, ktorý bol olympijský. Olympijské hry sa vtedy konali v kórejskom Soule. Na štarte bol aj slovák Jozef Pribilinec, ktorý sa prirútil na Olympijský štadión na 20 km ako prvý. Bol to pre mňa ako 10-ročného chlapca neskutočný zážitok. A tak som si povedal, prečo to neskúsiť.“
Práve sa ti skončila sezóna, ako si s ňou spokojný?
„Túto sezónu, aby som pravdu povedal, považujem za slabšiu. Všetko sa odvíja od množstva vecí už od zimnej prípravy. Počas tejto sezóny som zaznamenal päť víťazstiev, jedno tretie miesto a vylepšil si osobný rekord na 5 km. V celkovom GPS som skončil na 3. mieste, takže som na druhej strane čiastočne spokojný.“
Aké si absolvoval v sezóne preteky?
„V sezóne som absolvoval deväť pretekov z toho päť na Slovensku (Nitra, Dudince, Košice, Banska Bystrica, Bacúch) a 4 v ČR (Praha, Poděbrady, 2x Olomouc).“
Je okrem teba v Skalici ešte niekto, kto sa venuje atletickej chôdzi? Teda máš tu nejakého rivala – konkurenta?
„Chôdzi sa v Skalici venujem iba ja, v začiatkoch tu bola dobrá skupina pod vedením trénera Jirka Galamboša 5 – 6 členov, ale zostal som iba ja. Konkurenciu mám však v rámci Slovenska. Ako amatér zvádzam súboje so súpermi z Dukly Banská Bystrica, a samozrejme nikdy im nič nedarujem.“
Koľko času denne venuješ tréningu?
„Zvyčajne okolo 4 – 6 hodín denne. S blížiacimi sa pretekmi sa však intenzita a dĺžka tréningu mení. Za mesiac si doprajem jeden, maximálne dva dni voľna.“
A čo na to hovorí tvoje zdravie?
Musím si zaklopať, ale zatiaľ som zdravý a nemám problémy s kĺbmi. Pohyb pre laika vyzerá krkolomne, ale vždy je treba vycibriť techniku tak, aby v tom bola uvoľnenosť.“
Určite máš špeciálny jedálny lístok, vedel by si nám odporučiť nejaké jedlo? Napríklad po spinningu alebo ľahkom joggingu?
„Stravu mám trocha upravenú, väčšinou jem ľahké veci (ovocie, veľa tekutín, kuracie rizoto na zelenine, cestoviny, polievky, viem si ale dopriať aj klasicky rezeň s ryžou či pizzu). Po kvalitnom tréningu je dôležité doplniť tekutiny a energiu, napríklad kúskom ovocia. Nie však doplniť do prasknutia. Telo by malo aspoň hodinu po záťaži odpočívať a potom si môžeme dopriať aj večeru, práve vtedy ju telo dobre spracuje. Metabolizmus máme každý inak nastavený, ale platí zásada mať ľahký žalúdok počas športovej aktivity.“
Si spokojný s podmienkami, ktoré máš pre tréning?
„Nerozmýšľam nad tým, či som spokojný, je treba pracovať s tým čo príde. Snažím sa ako amatér pristupovať k športu maximálne profesionálne.“
Individuálne športové disciplíny sú pomerne finančne náročné, máš nejakú podporu? A čo sponzori? Oslovil si ich?
„Dá sa povedať, že podporu skoro žiadnu nemám. Už dva roky si všetko hradím sám, myslím tým najdôležitejšie veci, ako je výstroj, regeneračný blok, sústredenia. Čo sa týka Slovenského zväzu odtiaľ nemám nič a od môjho materského klubu tiež nič. Klub má širokú základňu športovcov a nejako nemá na to prostriedky, ale ja to akceptujem. Čo sa týka sponzorov oslovoval som viacej firiem aj mesto Skalica, ľudí som sa pýtal čo poznám, ale bez odozvy. Napriek tomu sa stále snažím nejakú podporu získať.“
Aký by teda musel byť rozpočet na celú tvoju sezónu, aby si bol spokojný?
„Aby som pokryl svoje najzákladnejšie potreby ako sú dve sústredenia, výstroj či regeneračný blok by som potreboval minimálne 1200-1500 eur na rok.“
Akú myslíš, že má budúcnosť atletická obec – špeciálne chodci na Slovensku?
Môžeš nám v krátkosti priblížiť ako funguje slovenská reprezentácia? „O budúcnosť chôdze by som sa nebál. Je pravda, že v tejto dobe nie je jednoduché hľadať šikovnú mládež. O tom, že to naozaj ide svedčia atletické kluby v mestách Bacúch, Malacky, Dubnica, Košice. Čo sa týka chodeckej reprezentácie, tá je sústredená v Banskej Bystrici – je to vojenský klub, ktorý zastrešuje nielen chodcov.“
Aký máš program v najbližších dňoch?
„Momentálne mi začala zimná príprava, je to veľmi dôležité obdobie, kde sa naberajú kilometre a od ktorých sa môžete odraziť na jar a v lete v sezóne 2012.“
Aké sú tvoje vyhliadky do sezóny 2012, chcel by si sa pokúsiť aj o olympijské hry?
„Rád by som sa dostal aj tento rok do výberu Slovenska na 50 km, ale možno aj na 20 km, či už na Svetový pohár v ruskom Saransku alebo na OH 2012 v Londýne. Idem do toho naplno, dám do toho všetko a verím, že to vyjde.“
