Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa musí zmeniť, aby nespôsobil problémy pri prijímaní rozpočtov miest, obcí i samosprávnych krajov. Po štvrtkovom stretnutí s prezidentom SR Petrom Pellegrinim to zdôraznili zástupcovia strešných organizácií samospráv – Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Samosprávnych krajov Slovenska (SK8). Zároveň oznámili, že našli v tejto otázke s hlavou štátu zhodu.
Predseda ZMOS-u Jozef Božik potvrdil, že téma ústavného zákona o dlhovej brzde vychádza z témy nastavenia reformy verejnej správy a pozičného dokumentu, ktorý predstavili samosprávne organizácie v prvej polovici marca. „Zhodli sme sa na tom, že skôr, ako sa dostaneme k samotnej diskusii o reforme verejnej správy, musíme už v tomto roku vyriešiť niekoľko problémov, jedným z hlavných je otázka tzv. dlhovej brzdy, ktorá v súčasnej podobe výrazne komplikuje až znemožňuje prijímanie rozpočtu na budúci kalendárny rok,“ uviedol Božik. „Ak sa zmení ústavný zákon, bude to prvý krok k zlepšeniu financovania miest, obcí a krajov,“ dodal.
Predseda združenia SK8 Jozef Viskupič v tejto súvislosti tiež pripomenul, že všetky tri strešné samosprávne združenia spoločne adresovali poslancom Národnej rady SR minulý týždeň výzvu na zmenu ústavného zákona. Z ďalších tém takmer dvojhodinového stretnutia s hlavou štátu akcentoval tému tzv. suspenzívneho veta, ktoré by dovolilo samosprávam uplatňovať takúto možnosť pri legislatíve týkajúcej sa samosprávy. „Našli sme v tomto spoločnú reč, rovnako sme sa zhodli v tom, že i samosprávy by mali mať podľa vzoru Českej republiky legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti,“ upozornil. Dôležitou témou bola podľa neho aj otázka nastavenia čerpania eurofondov v ďalšom programovom období a kompetencie samospráv v tomto procese.
Viskupič ocenil záujem prezidenta o tému reformy verejnej správy, očakáva, že Pellegrini bude po diskusii so samosprávami iniciovať rozhovory s ministrami. „A potom sa opäť stretneme a povieme si, pod akou gesciou akého ministra budeme tvoriť reálnu opravu verejnej správy, aby reforma neostala iba témou pozičných dokumentov,“ dodal šéf SK8.
Cieľom zmien, ktoré v návrhu reformy verejnej správy samosprávne organizácie v polovici marca predstavili, má byť vytvorenie štíhleho, a tým aj decentralizovaného štátu, ktorý presunie výkon sektorových politík, ako je vzdelávanie, sociálne služby, kultúra či regionálny rozvoj, priamo na samosprávy. Návrh počíta s ústavným zakotvením postavenia samospráv, odstránením duplicít so štátnou správou a zavedením regionálneho integrovaného modelu riadenia. Zároveň prináša stabilitu cez predvídateľné viaczdrojové financovanie a povinnú medziobecnú spoluprácu.
