Slovensko zažilo extrémne horúci jún, na viacerých staniciach padali teplotné rekordy. Slnečné a teplé počasie sa nevyhlo ani Záhoriu. Meteorológovia tu namerali jednu z najvyšších odchýlok priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálu z rokov 1991 až 2020.
V hlbšej vrstve pôdy aj naďalej pretrváva výrazné až extrémne sucho približne na štvrtine územia, najmä na západnom a východnom Slovensku. Predpoveď vývoja sucha s výhľadom na ďalšie dni nepredpokladá výraznejšie zlepšenie. Relatívne nasýtenie pôdy je najnižšie opäť na Záhorí, a to pod 10 percent.
Prepisoval rekordy
Najvyššie hodnoty teploty vzduchu boli na Záhorí namerané medzi rokmi 2013 až 2017. Vždy pritom išlo o mesiac august. Úplne najteplejšie bolo 8. augusta 2013, keď v Moravskom Svätom Jáne vyskočila teplota až na 39,4 °C. Podobné hodnoty v uplynulých rokoch namerali aj na staniciach v Senici, Kuchyni a Holíči.
Rekordy však meteorológovia na Záhorí prepisovali aj tento rok, a to 29. júna. V Holíči a v Kuchyni bolo v tento deň 38,8 °C a v Senici až 39,4 °C. Leto je pritom vo svojej prvej tretine a nie je tak vylúčený podobný charakter počasia, aký zažilo Záhorie na konci mesiaca.
Celoslovenský rekord padol o deň neskôr na stanici Kamenica nad Hronom, kde bolo nameraných 41,3 °C. „Tento údaj je operatívneho charakteru, v najbližšom období ho budeme overovať,“ uviedol Slovenský hydrometeorologický ústav.
Tohtoročný jún sa tak po teplotnej stránke stal mimoriadne teplým. Najvyššia odchýlka priemernej mesačnej teploty vzduchu od normálnu medzi rokmi 1991 až 2020 bola 3,4 °C. Namerali ju na bratislavskej Kolibe. Podobná odchýlka, a to 3 °C, bola aj v Kuchyni a Senici.
Rekordnú úrodu neočakávajú
Tohtoročná žatva sa na Slovensku začala o 7 až 14 dní skôr oproti bežným rokom. Zároveň je najskoršou v histórii. „Žatva postupuje rôznym tempom, vo väčšine regiónov sa rozbieha pomaly,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Dôvodom je podľa SPPK počasie a rôzna vlhkosť obilia. Poľnohospodárom neprial priebeh jari, keď bol tohtoročný apríl najsuchším od roku 1881. „Obilniny a repka v mnohých lokalitách rástli vo vlahovom strese, boli nízke, zle odnožovali. V presušenej pôde s prasklinami sa doslova trápili,“ pokračuje Holéciová.
Poľnohospodári však hovoria o výrazných regionálnych až lokálnych rozdieloch. Ide nie len o spadnuté zrážky, ale aj kvalitu a množstvo úrody. Prísť však môže aj k výpadkom krmovín.
V súčasnosti je podľa agrokomory pozbieraných 16 percent výmery hustosiatych obilnín, pri repke je to 21 percent. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora nepredpokladá opakovanie minuloročnej rekordnej úrody.
