Kŕmenie kačíc a labutí pečivom im môže vážne uškodiť, upozorňuje zoológ
Kŕmenie labutí a kačíc chlebom či iným pečivom môže vodnému vtáctvu spôsobiť vážne zdravotné problémy a zároveň zhoršovať kvalitu vody. Zoológ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Ján Kaľavský upozorňuje, že najväčším prejavom úcty k divokej prírode je nechať ju žiť bez ľudských zásahov.
Prikrmovanie vodného vtáctva ľudia často vnímajú ako formu pomoci alebo kontaktu s prírodou. Podľa zoológa však pritom nemusia poznať skutočné potreby voľne žijúcich zvierat.
„Dochádza k tzv. kognitívnemu nesúladu. Ľudia konajú s dobrým úmyslom, chcem pomôcť hladnému zvieraťu, čo u nich blokuje prijatie racionálnych argumentov o škodlivosti ich konania,“ skonštatoval Kaľavský.
Problémom je podľa neho aj presvedčenie jednotlivcov, že malé množstvo potravy zvieraťu neuškodí.
„Mnohí ľudia navyše trpia klamom individuálnej výnimky. Veria, že ten ‚ich jeden rožok‘ zvieraťu neublíži. Pričom si neuvedomujú kumulatívny efekt, keď rovnakým spôsobom uvažujú stovky ďalších návštevníkov denne,“ upozornil zoológ.
Pečivo môže spôsobiť zdravotné problémy
Medzi najnevhodnejšie potraviny pre vodné vtáctvo patria podľa odborníka pekárenské výrobky, či už čerstvé alebo suché, a solené, korenené či inak spracované potraviny určené pre ľudí.
Soľ obsiahnutá v ľudskej strave môže vtákom spôsobiť rýchlu dehydratáciu a narušiť fungovanie organizmu. Suché pečivo môže po kontakte s vodou a žalúdočnými šťavami napučať a spôsobiť problémy v tráviacom trakte.
Pečivo je zároveň energeticky bohaté, ale neposkytuje vtákom potrebné minerály a vitamíny. Dlhodobá nevhodná strava môže mať vážne následky najmä pre mláďatá.
„Dlhodobá konzumácia vedie u mláďat k ireverzibilnej deformácii kostí a kĺbov známej ako ‚anjelské krídla‘, čo vtákom navždy znemožní lietať a odsudzuje ich na smrť,“ podotkol Kaľavský.
Zvyšky potravy škodia aj vode
Problémom nie je iba potrava, ktorú vtáky zjedia. Neskonzumované zvyšky klesajú na dno vodných plôch a ich rozklad prispieva k nadmernému obohacovaniu vody živinami. Následkom môže byť rozvoj siníc a rias, úbytok kyslíka a úhyn rýb či ďalších vodných organizmov.
V zahnívajúcich organických zvyškoch sa pri vyšších teplotách môžu vytvoriť vhodné podmienky aj pre baktérie produkujúce botulotoxín.
„Vtáky sa pri filtrovaní sedimentu nakazia a masovo hynú na vtáčí botulizmus, ktorý sa prejavuje paralýzou svalstva a utopením,“ vysvetlil zoológ. Zvyšky potravy navyše lákajú k vodným plochám hlodavce.
Kaľavský sa domnieva, že samosprávy by mali mať pri ochrane vodného vtáctva jasnejšie kompetencie. Za jeden z možných nástrojov považuje aj udeľovanie blokových pokút, napríklad mestskou políciou. Represii by však podľa neho mali predchádzať informačné panely a jasné pravidlá.
Voľne žijúce vodné vtáky podľa zoológa nie sú domáce zvieratá a zvyšky ľudskej stravy nepotrebujú. Ak ich chcú ľudia prikrmovať, vhodnejšou možnosťou je špeciálne krmivo určené pre vodné vtáctvo.
„Skutočná láska k prírode znamená rešpektovať jej pravidlá, nie jej vnucovať tie naše,“ uzavrel Kaľavský.
