ZMOS žiada systémovejšiu podporu pre klimatické opatrenia v samosprávach
Mestá a obce by mali pri plánovaní investícií viac zohľadňovať riziká spojené so suchom, prehrievaním či prívalovými dažďami. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) zároveň upozorňuje, že samosprávy potrebujú stabilnejšie financovanie a odbornú pomoc pri príprave adaptačných opatrení.
Podľa predsedu ZMOS Jozefa Božika sa klimatická adaptácia premieta do konkrétnych rozhodnutí pri úpravách verejných priestorov, obnove škôl, športovísk či revitalizácii zelene. Pri každej takejto investícii by mali samosprávy počítať nielen s aktuálnymi podmienkami, ale aj s budúcimi nákladmi na prevádzku a údržbu.
ZMOS považuje za dôležité prepájať územné a rozvojové plánovanie s hodnotením klimatických rizík. Kvalitné údaje môžu samosprávam pomôcť určiť, ktoré lokality sú najviac ohrozené prehrievaním, suchom alebo prívalovými zrážkami a kam následne smerovať investície.
Združenie zároveň upozorňuje na problém financovania. Klimatické opatrenia podľa neho súťažia o obmedzené rozpočtové zdroje s opravami ciest, škôl, sociálnych zariadení či ďalšej infraštruktúry.
„Považujem za potrebné, aby samosprávy mali predvídateľné podmienky financovania a odbornú podporu pri príprave projektov,“ uviedol Božik. Financovanie by podľa neho malo pokrývať celý proces od posúdenia rizík a projektovej dokumentácie až po realizáciu a následnú údržbu.
Osobitnú pozornosť by podľa ZMOS mali dostať menšie obce, ktoré majú obmedzené personálne kapacity a komplikovanejší prístup k príprave projektov.
Téma zaznela na piatom ročníku konferencie Klimaticky odolnejšie mestá 2026 v Bratislave. Organizátorom bol Medzinárodný inštitút výskumu adaptácie na klimatickú zmenu, ZMOS sa na podujatí podieľal ako spoluorganizátor.
