Mestské polície žiadajú návrat protialkoholických záchytiek. Upozorňujú na útoky na zdravotníkov
Mestské polície na Slovensku opätovne žiadajú obnovenie protialkoholických záchytných izieb, ktoré v krajine nefungujú od roku 2004. Upozorňujú na rastúcu záťaž nemocničných urgentných príjmov a policajných hliadok pri riešení problémov s intoxikovanými osobami. Tému znovu otvorili aj nedávne útoky na zdravotníkov v bratislavských nemocniciach.
Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska vyzýva štát, aby v spolupráci so samosprávami a odborníkmi pripravil konkrétny plán obnovenia týchto zariadení. Potrebné je podľa neho určiť kompetencie, podmienky umiestňovania osôb aj spôsob financovania.
„Zdravotníci majú zachraňovať životy, nie sa brániť pred útokmi,“ uviedol náčelník Mestskej polície Bratislava a viceprezident združenia Miroslav Antal.
Policajti zasahovali na urgentoch stovky ráz
Rozsah problému ilustrujú údaje Univerzitnej nemocnice Bratislava. Jej bezpečnostná služba v roku 2025 riešila 350 bezpečnostných incidentov, z ktorých 212 predstavovalo fyzické útoky na personál. Nie všetky prípady pritom súviseli s alkoholom.
Bratislavská mestská polícia zasahovala od začiatku roka 2026 do 1. októbra na nemocničných urgentných príjmoch 844-krát. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o nárast o 229 prípadov.
Podľa Antala policajné hliadky pravidelne pomáhajú pri konfliktoch s osobami pod vplyvom alkoholu alebo drog. Ich dlhodobá prítomnosť v nemocniciach však obmedzuje možnosti zabezpečovať verejný poriadok v uliciach.
Záchytné stanice zanikli v roku 2004
Slovensko malo v minulosti vybudovanú sieť protialkoholických záchytných staníc. Slúžili na krátkodobý pobyt intoxikovaných osôb, ktoré predstavovali nebezpečenstvo pre seba alebo svoje okolie, no nepotrebovali hospitalizáciu.
Posledné zariadenia zanikli v roku 2004. Odvtedy sa značná časť starostlivosti o intoxikovaných ľudí presunula na nemocnice, záchranné zdravotné služby a políciu.
Obnovené záchytné izby by podľa mestských polícií nemali slúžiť na automatické umiestňovanie ľudí pod vplyvom alkoholu. O zdravotnej spôsobilosti na takýto pobyt by musel rozhodovať lekár. Pacienti vyžadujúci akútnu zdravotnú starostlivosť by naďalej zostávali v nemocnici.
Polície navrhujú pilotnú prevádzku aj nové financovanie
Združenie požaduje jasnú legislatívu, zdravotné a bezpečnostné štandardy aj dlhodobo udržateľné financovanie. Náklady by podľa neho nemali znášať výlučne mestá a obce.
Jednou z možností je vytvorenie štátneho finančného mechanizmu, ktorý by využíval časť príjmov zo spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Prvým krokom by mohlo byť spustenie pilotných záchytných izieb v Bratislave a ďalších veľkých mestách.
„Potrebujeme však rozhodnutie štátu, jasnú legislatívu a financovanie, nie ďalšie roky diskusií,“ zdôraznil náčelník Mestskej polície Košice a prezident združenia Slavomír Pavelčák.
Vypracovanie mechanizmu obnovy záchytných izieb je súčasťou Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti SR do roku 2028. Napriek dlhoročným diskusiám zatiaľ nevzniklo funkčné riešenie.
Zdroj: Mestská polícia Bratislava, TASR
