Na prelome 14. a 15. storočia sa hrad Korlátka dostal do osobnej blízkosti jednej z najvýznamnejších postáv európskych dejín, Žigmunda Luxemburského. Tento panovník, neskôr korunovaný nielen ako uhorský kráľ, ale aj rímsko-nemecký cisár, mal v úmysle upevniť moc a stabilitu Uhorska v čase napätia, vojen a politických preskupení.
Darovanie hradu vernej šľachte
V roku 1394 Žigmund Luxemburský daroval hrad Korlátka svojmu vernému podporovateľovi a mocnému veľmožovi Stiborovi zo Stiboríc. Stibor bol jedným z najvplyvnejších mužov svojej doby, ktorý v službách kráľa získal množstvo majetkov a funkcií v celom Uhorsku. Pre Korlátku to znamenalo premiestnenie do rukopisu vyššej šľachty s dostatkom prostriedkov, vplyvu aj vojennej sily.
Stiborov syn Stibor II. zdedil panstvo po otcovi, no keď v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad znovu pripadol kráľovi Žigmundovi a stal sa panstvom spravovaným menovite bratislavskými županmi „pro honore“, teda držaným pri úrade samotného župana.
Žigmundova osobná návšteva
Samotný panovník Žigmund navštívil Korlátku niekoľkokrát, čo podčiarkuje nielen jeho osobný záujem o túto strategickú pevnôstku, ale aj význam hradu v kontexte korunnej politiky a regionálnej bezpečnosti.
Zaujímavosťou naviac je povesť uchovaná v historických zdrojoch, že Žigmund sa údajne liečil práve na Korlátke po vážnej otrave, ktorú utrpel počas konfliktov o moc v strednej Európe. Vtedajšie liečebné postupy patrili medzi netradičné a podľa kroník kráľ po takejto liečbe prežil.
Významný medzník v dejinách hradu
Žigmundovo darovanie hradu znamenalo pre Korlátku vstup do okruhu významných panstiev stredného Uhorska. Hrad už nebol len strážcom obchodnej cesty, ale súčasťou feudálnych vzťahov medzi panovníkom a šľachtou, dôkazom vernosti a odmenou za služby kráľovskej korune.
Dedičstvo a následné osudy
Po konci éry Stiborovcov sa panstvo postupne menilo. V 15. storočí sa Korlátka dostala do rúk ďalších magnátov a neskôr prešla pod kontrolu iných významných rodov. Časom, s úpadkom strategického významu hradu, začala pevnosť chátrať a nakoniec bola v 18. storočí opustená.
Prístup a tip na výlet
Veľkou výhodou Korlátky je jej výborná dostupnosť. Od parkoviska v Rozbehoch vedie ku hradu krátka a nenáročná trasa, ktorú zvládnu aj rodiny s deťmi. Samotná návšteva tak nezaberie veľa času, no odmenou je pokoj lesa, dotyk histórie a pekné výhľady na Záhorie a Borskú nížinu.
Tip na parkovanie a trasu:
Parkovanie je možné priamo pri ceste v obci Rozbehy. Trasa ku hradu je len asi 5–10 minút pešo miernym stúpaním.
