Nové koľaje a stanica za vyše tri miliardy eur majú Slovensko dostať na mapu vysokorýchlostných železníc. Štúdia analyzovala niekoľko scenárov, z ktorých bol uprednostnený konzervatívny variant s využitím uzla Bratislava. Rýchlovlaky by mohli jazdiť na Záhorí v roku 2050.
„Vďaka vypracovanej štúdii je koncepčne uzatvorená myšlienka výstavby a rozvoja tratí VRT v Strednej Európe. Slovensko má aktuálne jedinečnú šancu naskočiť do rozbehnutého vlaku projektov okolitých štátov a ostať na mape vysokorýchlostnej siete európskych tratí TEN-T,“ povedal generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.
Slovensko súčasťou VRT
Doterajšie plány okolitých štátov s výstavbou vysokorýchlostných tratí Slovensko obchádzali. S novou štúdiou uskutočniteľnosti, ktorú zverejnili Železnice Slovenskej republiky, sa to má zmeniť. Do roku 2050 má byť vybudovaná trať smerom k Českej republike, ako aj odbočka do Rakúska.
„V rámci štúdie boli analyzované tri hlavné scenáre – dva rozvojové s novým trasovaním a jeden konzervatívny, založený na maximálnom využití existujúcej infraštruktúry železničného uzla Bratislava. Scenáre variovali aj miesto zastavenia vlakov VRT v Bratislave,“ hovoria ŽSR.
Celkovo sa posudzovalo až 38 technických alternatív, z ktorých sa sedem podrobilo detailnejšej analýze. Uprednostnený bol takzvaný konzervatívny variant.
„Kombinuje nové stavebné zásahy so systematickým zvyšovaním kapacity existujúcich tratí, najmä na južnom brehu Dunaja. Tento variant kladie vysoké nároky na modernizáciu železničného uzla Bratislava, no je technicky realizovateľný a územne priechodný,“ pokračujú.
Rozvojové scenáre, ktoré neboli zvolené, uvažovali nad výstavbou nových tratí s rýchlosťou 160 až 200 kilometrov za hodinu, vrátane nových mostov. Pre environmentálne obmedzenia a územnú nepriechodnosť neboli odporúčané.
Záhorím najskôr o 24 rokov
Projekt vysokorýchlostných tratí je rozdelený na dve etapy. Prvá, medzi rokmi 2030 a 2040, zahŕňa modernizáciu a rozšírenie uzla Bratislava, výstavbu stanice Bratislava západ a napojenie na existujúce trate.
Modernizáciou koľají na hlavnej stanici sa má rýchlosť zvýšiť z 30 na 50 kilometrov za hodinu. K doterajším dvom koľajam medzi Lamačom a hlavnou stanicou pribudnú ďalšie dve. Druhá etapa do roku 2050 prinesie plnohodnotnú VRT smerom do Česka a s napojením do Rakúska.
Nová trať by mala pribudnúť aj medzi Lamačom a Zohorom popri diaľnici D2 s rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, ako aj nová VRT zo stanice Bratislava západ po hranicu s ČR s rýchlosťou až do 320 kilometrov za hodinu.
„Celkové investičné náklady projektu VRT V4 vrátane súvisiacich úprav infraštruktúry železničného uzla Bratislava sú odhadované na približne 3,062 miliardy eur, pričom ďalšie náklady sú viazané na projektovú prípravu a výkupy pozemkov,“ poznamenali železnice.
Vysokorýchlostná trať skráti jazdné doby. Z hlavnej stanice bude cesta do Brna trvať 46 minút a do Budapešti 102 minút. Cestu medzi Bratislavou západ a Viedňou prejde vlak za 24 minút.
