Historicky prvou Alejou roka na Slovensku je rodová lipová alej nad obcou Unín v okrese Skalica. O ocenení rozhodli Slováci v online hlasovaní, ktorých príbeh víťaznej aleje chytil za srdce. Vysadili ju miestni dobrovoľníci na kopci s očarujúcim výhľadom, ktorým sa kedysi pokochal aj cisár.
Začiatkom 20. storočia sa na Záhorí konali vojenské manévre, ktorých sa zúčastnil aj cisár František Jozef I. „Za dobrého počasia je vraj vidno ďalekohľadom až do Viedne, čo údajne využil aj cisár pán, aby sa pokochal týmto výhľadom,“ hovorí Jarmila Kollárová o lokalite, v ktorej spolu s kamarátkami iniciovala výsadbu lipovej aleje. Práve na počesť cisára tam už v dávnejšej minulosti bolo vysadených 12 líp, z ktorých sa do dnešných dní zachovala už iba jedna jediná. Miestne rodiny tak nadviazali na históriu a v roku 2017 dosadili 64 mladých stromov vedúcich k obľúbenej rozhľadni.
Záujem o sadenie alejí na Slovensku rastie, no podľa organizátorov ankety je kľúčová aj následná starostlivosť. „Nadšenci aj samosprávy robia výsadby s dobrým úmyslom, čo je chvályhodné. Bez povýsadbovej starostlivosti však môže ich snaha vyjsť nazmar, pretože takto stromy často strádajú a hynú,“ hovorí Marek Ochaba z občianskeho združenia Človek a krajina. Stromy podľa neho potrebujú pravidelnú zálievku, výchovný rez, mulčovanie aj ochranu proti škodcom najmä v prvých rokoch po výsadbe.
Rodové aleje ako budúcnosť?
Aleje zo slovenskej krajiny naďalej ubúdajú a ich obnovovanie nebýva ľahké. Napriek tomu sa v posledných rokoch tešia popularite, o čom svedčia tzv. rodové aleje, ako je i tá v Uníne. Podstatou rodových alejí je výsadba, ktorú svojpomocne pripravujú, financujú a napokon aj realizujú rodiny žijúce v regióne.
Na rozdiel od výsadieb iniciovaných „zhora“ si celé rodiny takýmto spôsobom vytvárajú k stromom osobný vzťah a vďaka tomu sa o ne starajú aj po výsadbe. Ide o úzky vzťah, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu. „Na výsadbe sa zúčastnili starí rodičia a rodičia spolu s vnukmi a deťmi, aby im zanechali spomienku na svojich predkov. Niektoré stromy majú aj svoje mená, buď po predkoch, alebo po deťoch, či vnukoch,“ približuje Kollárová.
Komunitný charakter a prepojenie s históriou prispeli k tomu, že unínska rodová alej predčila v hlasovaní aj staršie a rozsiahlejšie aleje v Plaveckom Podhradí, Modre a Gabčíkove. Prvý ročník ankety Alej roka tak potvrdil, že slovenské aleje nie sú len krajinotvorným prvkom, ale aj nositeľmi výnimočných príbehov. Tie mapuje projekt Slovenské aleje, v rámci ktorého anketa vznikla.
