Nový európsky rozpočet začne platiť v roku 2028. Krajiny Vyšehradskej štvorky, Litvy a Lotyšska žiadajú 500 miliárd eur na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Navrhovaných 294 miliárd odmietajú a varujú pred regionálnymi rozdielmi či strate potravinovej suverenity.
„Európska komisia nesmie znižovať výdavky na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, pretože tieto sektory sú jedným zo strategických bezpečnostných pilierov Únie,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Pol bilióna eur ako nutné minimum
Na rokovaní v poľskej Varšave delegácie krajín Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Litvy a Lotyšska odmietli navrhovanú sumu v Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2028 až 2034. Objem financií podľa krajín nereflektuje infláciu, rastúce náklady ani geopolitickú situáciu.
„Ak má Európska únia garantovať potravinovú bezpečnosť a stabilnú výrobu kvalitných európskych potravín pre Európanov, budúci rozpočet pre poľnohospodársky sektor musí dosiahnuť minimálne 500 miliárd eur,“ hovorí Gajdoš.
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory doterajšie úpravy návrhov žiadne výraznejšie ústupky nepriniesli. Pripomeňme, že sa agrosektor k navýšeniu financií naposledy protestoval pred sídlom európskych inštitúcií v decembri 2025.
„Proti z nášho pohľadu nepremyslenej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027 sa preto počas necelých jedenástich mesiacov uskutočnilo už päť medzinárodných protestov a ďalšie nemožno vylúčiť,“ povedal prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.
Finančná istota bola aj témou rokovaní, keď témou bola aj aktuálna situácia na trhu s mliekom a bravčovým mäsom. SPPK hovorila o dopadoch dramatického poklesu nákupných cien v krajinách, ktoré sa stretnutia zúčastnili.
Bez finančnej istoty
Nižšia suma by podľa agrosektora nepriniesla finančnú istotu, ale možné zatváranie fariem. Zoskupenie V4+ požaduje aj ponechanie dvojpilierovej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, odmietnutie povinného zastropovania priamych platieb či podpora ekologického poľnohospodárstva.
„Kombinácia rastúcich nákladov, vysokých úrokových sadzieb a administratívnych požiadaviek vytvára nebezpečný efekt ,cenových nožníc‘, ktorý ohrozuje likviditu a samotnú existenciu fariem,“ hovorí SPPK.
Podľa prezidenta Agrárnej komory ČR Jana Doležala ide o potravinovú bezpečnosť celého kontinentu. Ohrozenie by pocítili aj spotrebitelia.
„Agropotravinárske komory vyzvali Európsku komisiu na okamžité využitie poľnohospodárskeho rezervného fondu a aktiváciu intervenčných mechanizmov na stabilizáciu trhu,“ skonštatovali.
Šesť agropotravinárskych komôr vyzvalo svoje vlády, aby požiadavky sektora podporili na najbližšom zasadnutí Európskej rady 19. a 20. marca.
„Cieľom je získať jasnú podporu európskym poľnohospodárom a konkrétnymi krokmi zmierniť ich obavy z budúcnosti, ktorá pri nesprávnom nastavení zmien môže znamenať menej bezpečných európskych potravín, väčšiu závislosť Únie na dovozoch z tretích krajín a zhoršené životné prostredie,“ dodala SPPK.
