Ovocinári počas uplynulej noci chránili rozkvitnuté stromy pred mínusovými teplotami. Na Záhorí mrzlo miestami aj silnejšie. Výstraha pred mrazom vo vegetačnom období zostáva v platnosti aj v najbližších dňoch.
„Slovenskí ovocinári začali s intenzívnou ochranou ovocných stromov. Obdobie jarných nočných mrazov sa už začalo, čo je každoročnou výzvou pre našich pestovateľov,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Miestami mrzlo aj silnejšie
Prvú výstrahu pred mínusovými teplotami, ktoré môžu poškodiť vegetáciu, vydal Slovenský hydrometeorologický ústav na noc zo štvrtka na piatok takmer na celé územie. Pred mrazmi varujú meteorológovia aj v nasledujúcich dňoch.
Podľa SPPK sú práve aprílové mrazy najrizikovejšie. Pozornosť výstrahám pred mínusovými teplotami by mali venovať aj záhradkári.
„Po minulé roky totiž jarné mrazy poškodili kvety najmä drobným záhradkárom, ktorí nemajú takú technológiu, aby vedeli kvitnúcim stromom poskytnúť maximálnu ochranu,“ hovorí.
Mrazy sa predošlú noc nevyhli ani Záhoriu, kde podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu klesli teploty aj výraznejšie pod nulu. V Senici nameralo SHMÚ -3 °C a v Kuchyni -4,9 °C.
„V týchto dňoch sú všetci ovocinári v pohotovosti. Už aj krátky pokles teploty pod nulu môže zničiť kvety a tým aj budúcu úrodu,“ hovorí prezident Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Komora pripomína, že najviac je ohrozené ovocie v čase kvitnutia a krátko po odkvitnutí. Najskôr ide o marhule, neskôr čerešne a slivky a nakoniec jablká a hrušky.
Ovocie dovážame zo zahraničia
Pestovatelia môžu ochrániť budúcu úrodu viacerými spôsobmi. Najbežnejším riešením sú parafínové sviece a netkaná textília. Ovocinári zapaľujú aj balíky slamy alebo pelety, či používajú vrtuľníky stáčajúce teplý vzduch k stromom.
„Vysoko účinnou ochranou je najmä protimrazová závlaha, ktorej inštalácia je síce finančne mimoriadne náročná, no prináša riešenia a dobre vie ochrániť budúci kvet pred mrazom. Záleží od terénu, prúdenia vzduchu a teploty, pre akú ochranu sa ovocinári rozhodnú,“ pokračuje Holéciová.
„Nehovoríme o tom, že s prírodou bojujeme. Klimatické zmeny sú už niekoľko rokov tu, takže našou jedinou šancou je prispôsobiť sa prírode a doslova s ňou spolupracovať,“ hovorí Marián Varga.
Slovensko pritom nie je sebestačné v pestovaní ovocia, ktoré vo veľkej miere dovážame zo zahraničia. Tunajší ovocinári vypestujú len tretinu, čo je približne 45-tisíc ton ročne.
„V prípade jabĺk a hrušiek predstavuje dovoz za rok 2025 hodnotu viac ako 54 miliónov eur. Marhúľ, broskýň, čerešní a višní sme spolu za vlaňajší rok doviezli za takmer 26 miliónov eur,“ spresňuje SPPK. Ide tak o ovocie mierneho podnebného pásma, ktoré sa dá vypestovať aj na Slovensku.
„Na dosiahnutie plnej sebestačnosti krajine chýbajú najmä nové sady, finančné prostriedky v ovocinárstve a pracovná sila. Podľa posledných štatistík bola na konci roka 2024 celková výmera registrovaných ovocných sadov na úrovni 5 748 hektárov,“ uzavrela Jana Holéciová.
