Počas troch rokov sa do reformy zapojilo dobrovoľne 944 základných škôl. Išlo o takmer polovicu z celkového počtu. Od nového školského roka začnú povinne učiť po novom už všetky základné školy. Ministerstvo pripomína, že zavádzanie reformy je postupné, vždy od prvých ročníkov.
„Kurikulárna reforma je odpoveďou na meniacu sa realitu, v ktorej dnešné deti vyrastajú. Nechceme, aby deti len vedeli, ale aby rozumeli tomu, čo sa učia a dokázali to používať v praxi,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Dobrovoľne takmer tisíc škôl
Kurikulárna reforma sa do škôl zavádza už tretí rok, keď bola na báze dobrovoľnosti. V prvom roku sa do nej zapojilo 39 základných škôl, o rok neskôr už 439 až na súčasných 944. Vysoký záujem prekvapil aj ministra školstva.
„Skutočnosť, že sa do reformy dobrovoľne zapojila takmer polovica základných škôl, ukazuje, že tento smer dáva školám aj učiteľom zmysel a považujú ho za zvládnuteľný,“ povedal Drucker.
Reforma reaguje na dlhodobé zistenia o výsledkoch žiakov. Ide najmä o oblasti čitateľskej gramotnosti, porozumenia a schopnosti pracovať s informáciami. Znížiť má aj súčasné memorovanie sa učiva a má klásť dôraz najmä na praktické využívanie vedomostí.
Podľa rezortu školstva sú dnes žiaci vystavení väčšiemu množstvu podnetov, majú kratšiu mieru sústredenia. „Meníme spôsob vyučovania tak, aby boli žiaci aktívnejší a rozvíjali zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote,“ hovorí minister Drucker.
Pripomienky a spätné väzby základných škôl, ktoré už učia po novom, ministerstvo v štátnom vzdelávacom programe upravuje. Kurikulárna reforma podľa rezortu ukazuje konkrétne výsledky, keď učitelia viac spolupracujú a komunikujú naprieč stupňami.
Od septembra bude povinnou
Za tri roky zároveň prešlo vzdelávaním vyše 15-tisíc učiteľov. Súčasťou zmien je aj regionálna sieť podpory, metodické portály, online kurzy či webináre. Zavádzanie reformy pritom nie je nárazové, ale postupné – vždy od prvých ročníkov.
„Najvýraznejší posun nastáva priamo vo vyučovaní, kde sa žiaci stávajú aktívnejšími, sú viac zapojení do vyučovania. Učitelia sa postupne posúvajú do úlohy facilitátorov – vytvárajú priestor na učenie, namiesto jednostranného odovzdávania informácií,“ povedala riaditeľka ZŠ Amosa Komenského v Seredi Paulína Krivosudská.
Podľa ministerstva nie je podmienkou, aby mali školy od septembra kompletne pripravené vlastné vzdelávacie programy a učebné osnovy. Na prípravu majú celý budúci školský rok.
Konkrétnu podobu si nastavujú školy, rezort poskytuje rámec vo forme štátneho vzdelávacieho programu. Ten sa na základe spätnej väzby upravuje.
„Výsledkom je dokument, ktorý je pre učiteľov lepšie uchopiteľný. Zároveň sme posilnili jeho praktickosť – od väčšej flexibility pri plánovaní výučby až po jasnejšie nastavenie práce so žiakmi s rôznymi potrebami,“ hovorí riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM Petra Fridrichová.
