Projekt vysokorýchlostnej trate za 4 miliardy eur má zrýchliť prepojenie hlavných miest V4. Najviac času cestujúci ušetria na cezhraničnom úseku Sekule – Rakvice. Bez presmerovania vlakov z Rakúska môže VRT popri D2 podľa Útvaru hodnoty za peniaze stratiť opodstatnenie.
„Spoločenská návratnosť novej trate je preukázaná len časovou úsporou cestujúcich vo vlakoch presmerovaných z trate Viedeň – Břeclav (Brno) cez Slovensko. Samotný prínos novej trate pre cestujúcich zo Slovenska a na Slovensko spočíva len vo väčšej ponuke spojov a spoľahlivosti prevádzky,“ píše v analýze ÚHP.
Zrýchlenie cezhraničnej dopravy
Cieľom projektu je skrátenie jazdných dôb medzi hlavnými mestami krajín Vyšehradskej štvorky. Cesta po dokončení vysokorýchlostných tratí medzi Bratislavou a Budapešťou má trvať do 1,5 hodiny, Prahou do 2 hodín a Varšavou do 4 hodín. Zvýšiť sa má aj frekvencia spojov.
Štúdia však predpokladá, že aj bez stavby VRT na slovenskom území budú rýchlovlaky medzi Maďarskom a Českom jazdiť cez Slovensko so zastavením v Bratislave. Už v súčasnosti sa pritom modernizuje trať na Záhorí na rýchlosť 200 kilometrov za hodinu.
Po realizácii slovenskej časti projektu príde k skráteniu jazdných dôb medzi Budapešťou a Brnom o ďalších 3 až 39 minút, ako po dokončení modernizácie trate medzi Devínskou Novou vsou a hranicou s Českom.
Rámcová štúdia predpokladá, že vysokorýchlostné vlaky by v roku 2050 medzi Slovenskom a Maďarskom denne využívalo vyše 14-tisíc cestujúcich, medzi Slovenskom a Českom viac ako 17-tisíc. ÚHP však upozorňuje, že väčšina z nich by boli tranzitní, teda takí, pre ktorých Slovensko nie je východzia ani cieľová destinácia.
Úsek VRT medzi Bratislavou a Prahou má potenciál až 14 miliónov cestujúcich ročne. Aby sa tento scenár naplnil, musí prísť k dohode medzi Českom a Rakúskom k presmerovaniu vlakov práve cez Slovensko, ktoré vytvárajú polovicu dopytu.
Najviac ušetria na pohraničí
Väčšina časovej úspory, ktorá na slovenskom území vznikne, bude v prihraničnej oblasti na Záhorí medzi Sekulami a českými Rakvicami. Tvoriť ju má železničný obchvat Kútov a Břeclavi. Náklady slovenskej časti vyčíslili na 400 miliónov eur. Vlaky by tu ušetrili až 16 minút.
Výstavbu vysokorýchlostnej trate medzi Sekulami a stanicou Bratislava-Západ popri diaľnici D2 za vyše 2,2 miliardy eur však prinesie podľa prepočtu Útvaru hodnoty za peniaze časovú úsporu len pre cestujúcich medzi Rakúskom a Českom.
Navyše, časovú úsporu VRT medzi Sekulami a Bratislavou-Západ vynuluje zastavenie v novej stanici blízko Stupavy. Ukončovanie vlakov v západnej časti uzla má pomôcť preťaženej hlavnej stanici. Poloha konečnej stanice vzdialenej 16 kilometrov a vysoké prevádzkové náklady pri presunoch súprav však nemusí byť efektívne.
Útvar hodnoty za peniaze upozorňuje aj na financovanie, keď realizáciou projektu môže prísť k odčerpaniu prostriedkov určených na iné prioritnejšie stavby. Modernizáciu čaká aj uzol Bratislava, ktorého náklady sa odhadujú na 1,4 miliardy eur.
„ŽSR navyše riešia investície v uzle súbežne vo viacerých štúdiách s odlišnými predpokladmi, pričom žiadna z nich neriešila kapacitu uzla aj pre nákladnú dopravu. Hrozí tak, že výsledné riešenie pre uzol Bratislava nemusí byť napriek vysokým investičným nákladom adekvátne ani najlepšie možné,“ upozornilo ÚHP.
