Kúťan Timotej Šefčovič – na gymnáziu som nevedel, čo budem robiť. Pozeral som vtedy anime seriály, také tie typické, ako Naruto. Veľmi sa mi vtedy začal páčiť japonský jazyk. Tak som sa tomu začal venovať.
Ako povedal R. L. Stevenson, pri cestovaní neexistuje cudzia krajina, práve cestovateľ je ten, ktorý je cudzí. Môj dnešný hosť si na vycestovanie vybral netradičnú krajinu. Nie však na bežnú dovolenku. Po roku strávenom v Japonsku už nie je ten, ktorý je cudzí. Ovláda jazyk, precestoval rôzne miesta, má veľa zážitkov a priateľov na celý život. Timotej Šefčovič mi poskytol zaujímavý rozhovor o sebe, Japonsku a živote v ňom.
Ako by si opísal sám seba?
Som človek, ktorý sa snaží byť vždy pozitívne naladený, usmievať sa a všetko robiť na 100 percent. Mám 24 rokov a inak som celkom fajn chalan a fešák 🙂 Moje hobby sú štúdium, strava, social networks, hudba…
Čo študuješ?
Momentálne študujem japonskú a anglickú filológiu na Univerzite Palackého v Olomouci –(magisterský stupeň štúdia) a k tomu ešte Kórejčinu pre hospodársku prax (bakalársky odbor). Medzitým som absolvoval aj ročný pobyt v Japonsku na Utsunomiya University, kde som sa dostal cez výmenný pobyt prostredníctvom štipendia českej vlády. Volá sa to Freemover. Funguje to tak, že študent požiada o štipendium, dostane ho, potom požiada o prijatie na rok, zažiada o víza a je tam.
Čomu sa chceš v budúcnosti venovať?
Chcem sa venovať výskumu a komparatívnej lingvistike so zameraním na východoázijské jazyky.
Prečo si si vybral Japonsko?
Na gymnáziu som nevedel, čo budem robiť. Pozeral som vtedy anime seriály, také tie typické, ako Naruto. Veľmi sa mi vtedy páčil japonský jazyk, ako znie, zvuk sám o sebe. Tak som sa tomu začal venovať. Postupne sa k tomu pridávali iné veci a samotné anime išlo stranou.
Aký je život v Japonsku?
To je ťažká otázka. Vždy sa na všetko dá pozerať z určitého uhla pohľadu (najmä, čo sa týka Japonska). Ak by sme sa na to pozreli z môjho pohľadu študenta, je to raj. Japonské školstvo je totiž postavené tak, že najťažšia časť štúdia končí prijímacími skúškami na vysokú školu. Tým predchádzajú nekonečné hodiny učenia sa, od nižšej strednej školy cez vyššiu a samozrejme aj príprava na prijímací pohovor. Potom sú to len skôr 4-ročné prázdniny na vysokej škole, ktorej cieľom je nájsť si v 3.-4. ročníku zamestnanie. Iné je to určite z pohľadu cudzinca, pracujúceho človeka, ženy, dôchodcu…
Čo sa ti na Japonsku páči a čo ti naopak prekáža?
Treba si ísť pozrieť menšie mestá, tam sa dá vidieť krása Japonska. Vo veľkých mestách je už príliš hluku. Odľahlé mestá mám rád aj kvôli nárečiam. Turistické klasické mestá ako Kyoto, Nara, alebo Osaka nikdy nesklamú. Je to však vec názoru.
Čo mi prekáža? Tokio pre mňa predstavuje problém. Nevydržím tam byť dlhšie ako 3-4 dni. Je tam príliš veľa ľudí, budov, hluk a v každej kaviarni je milión ľudí. Na ulici sa nedá chodiť. Parky sú preplnené. Problémom bola trošku aj málo dostupná wifi, či „otváracie hodiny“ bankomatov.
Inak mi asi na Japonsku až tak nič nevadí. Niekedy sú tam príliš komplikované „papierovačky“, ale všetko má svoj zmysel. Celkovo mi tu príde všetko prehľadnejšie, prepracovanejšie a pohodlné. Je tu veľa obchodov otvorených každý deň nonstop a veľa hotového jedla v obchodoch, čo šetrí čas. Určite každému odporúčam sem ísť.
Viem, že je to náročné opísať zvyky , či životný štýl Japonska, keďže je to úplne iná krajina. A ako sa hovorí iný kraj, iný mrav. Tak sa spýtam konkrétnejšie, idú Vianoce, všade už cítiť vianočnú náladu. Ako vyzerajú tieto sviatky v Japonsku?
Vianoce pôvodne v Japonsku neboli, pretože kresťanstvo nepatrí k majoritným náboženstvám v tejto krajine. Rozšírili sa skôr kvôli biznisu. Vždy je na Vianoce KFC kura a tento sviatok oslavujú len páry, ľudia, čo spolu chodia. Všade sa predáva vianočná atmosféra, rôzne vianočné výrobky.
Ako si na tom s japončinou? Bol to boj alebo si prirodzený talent na jazyky?
Myslím, že na jazyky som hrozný. Nemám dobrú vetnú skladbu ani v slovenčine, či už v ústnom alebo písomnom prejave. Všetko som si poctivo odpracoval, či už písaním do noci, pozeraním seriálov, učením sa mimo hodín v škole a samozrejme aj chodením na párty s japonskými študentmi. 🙂
Akí sú Japonci k cudzincom? Našiel si si tam blízkych priateľov?
Sú veľmi otvorení, aj keď niekedy plní stereotypov. Samozrejme, že existuje aj diskriminácia, ktorá vychádza z očakávania, že sme iní ako oni, ale súčasný stav sa zlepšuje a stávajú sa čoraz viac otvorenejšími. Či už je to dôsledkom globalizácie, alebo tým, že potrebujú viac pracovnej sily kvôli znižujúcemu sa počtu narodených detí. Priateľov som si našiel veľa, hoci je veľmi ťažké udržiavať vzťahy na diaľku, ale stále som s necelou desiatkou ľudí v takmer každodennom kontakte.
Kam sa najbližšie chystáš cestovať? Ktorá krajina ťa láka a prečo?
Rád by som išiel na študijný pobyt do Južnej Kórey. Neviem, či mi to vyjde, no rád by som sa tam dostal. Najmä kvôli charakteru jazyka tejto krajiny, ktorý je veľmi podobný tomu japonskému.
Ak máš voľný čas, čo robíš najradšej?
Momentálne voľný čas nemám, ale ak teda naozaj už nejaký mám, tak rád varím. Veľmi často varím ázijskú kuchyňu. Stretávame sa pri varení v skupinke Slovákov, Čechov, Japoncov, Taiwancov, či Kórejcov. Spolu niečo navaríme, hráme hry, popijeme, učíme sa…
Aké je tvoje životné motto?
